Postaviť si na pozemku prístrešok či záhradný domček bude od 1. januára 2027 v niektorých prípadoch jednoduchšie. Pri časti drobných stavieb odpadne ohlásenie stavebnému úradu, pri ďalších bude stačiť jednoduchšia dokumentácia. Majitelia pozemkov si však musia dať pozor na výnimky. Ani stavba menšia ako 50 štvorcových metrov nebude automaticky bez papierovania.
Rozhodovať bude aj to, kde má objekt stáť a ako bude postavený. Rozdiel môže byť medzi otvoreným prístreškom na auto a uzavretou garážou. Dôležitá bude aj vzdialenosť od hranice pozemku či umiestnenie v chránenom území.
Zmeny prináša novela stavebného zákona. Kto chce stavať ešte tento rok, musí postupovať podľa doterajších pravidiel. Zjednodušenia pre drobné stavby začne využívať až od januára 2027.
Kedy bude ohlásenie naďalej potrebné
Pri prízemných drobných stavbách, ako sú garáže, kôlne či prístrešky, sa pracuje s limitom zastavanej plochy 50 štvorcových metrov a výškou najviac päť metrov. Tieto rozmery však samy osebe nerozhodnú o tom, či sa stavebník zaobíde bez ohlásenia.
Po novom sa pri nich ohlásenie bude vyžadovať v zákonom určených prípadoch. Patrí medzi ne napríklad umiestnenie bližšie ako dva metre od hranice pozemku, stavba v chránenom území mimo zastavaného územia obce alebo budova spojená so zemou pevným základom.
Pre vlastníka to znamená, že nestačí v katalógu výrobcu skontrolovať rozmery. Pred objednaním musí vedieť aj to, kam objekt umiestni a aké bude mať založenie. Ani odstup viac ako dva metre od susedného pozemku sám osebe nezaručuje, že ohlásenie nebude potrebné. Môže sa naň vzťahovať iná zákonná podmienka.
Prístrešok a garáž nemusia mať rovnaké papiere
Ďalšie zjednodušenie sa týka dokumentácie. Pri drobných stavbách, ktoré nie sú budovami, môže postačovať zjednodušené grafické znázornenie alebo montážna dokumentácia výrobcu. V praxi môže ísť napríklad o otvorený prístrešok na auto či pergolu, ak svojím vyhotovením nepatrí medzi budovy.
Pri garážach a záhradných domčekoch treba byť pozornejší. Spravidla spĺňajú definíciu budovy, a ak podliehajú ohláseniu, naďalej sa pri nich vyžaduje projekt na ohlásenie. Majiteľ preto nemôže automaticky počítať s tým, že mu pri každom montovanom objekte bude stačiť návod od výrobcu.
Rozdiel je praktický aj pre rozpočet. Jednoduchšia dokumentácia môže znížiť náklady na prípravu stavby. Konkrétna úspora však závisí od objektu a jeho umiestnenia, preto ju nemožno sľúbiť každému, kto si kupuje malú garáž alebo domček na náradie.
Bez ohlásenia neznamená kdekoľvek
Aj pri stavbe, s ktorou nebude potrebné ísť na stavebný úrad, zostávajú ďalšie povinnosti. Vlastníctvo pozemku neznamená, že si na ňom človek môže postaviť ľubovoľný objekt na ľubovoľnom mieste.
„Aj stavba, ktorú netreba ohlásiť, však musí byť v súlade s územným plánom obce a so stavebno-technickými požiadavkami,“ hovorí advokát Richard Koiš.
Pred objednaním preto treba preveriť pravidlá pre konkrétny pozemok. Ak nie je jasné, či plánovaný objekt potrebuje ohlásenie alebo akú dokumentáciu k nemu pripraviť, oplatí sa obrátiť na stavebný úrad s jeho rozmermi, opisom konštrukcie a plánovaným umiestnením.
Ani malá chatka nie je automaticky drobnou stavbou
Pozor si treba dať aj na účel objektu. Záhradný domček na odkladanie náradia nemožno zamieňať s domčekom určeným na bývanie či rekreáciu.
Napríklad rodinný dom s plochou 40 štvorcových metrov sa nestane drobnou stavbou len preto, že sa zmestí pod hranicu 50 štvorcových metrov. Pri stavbách na bývanie a individuálnu rekreáciu rozhoduje aj ich funkcia a uplatňuje sa iný povoľovací režim.
Podobne nie je rozhodujúce, či sa objekt stavia na mieste alebo ho dovezie výrobca. Aj montovaný výrobok môže byť stavbou podliehajúcou stavebnému zákonu. Pred nákupom preto treba posúdiť konkrétne vyhotovenie, spojenie so zemou a spôsob využitia.
