České domácnosti si v roku 2024 odložili v priemere 19,4 % svojich hrubých príjmov, kým slovenské len 7,2 %. Obe krajiny tak sedeli na opačných póloch európskeho rebríčka, ktorého priemer dosiahol 13,2 %. Upozornila na to spoločnosť Finax.
Ak človek s ročným príjmom 10 000 eur žije v Česku, na konci roka mu podľa prepočtu zostane 1 940 eur. Na Slovensku by pri rovnakom plate ušetril iba 720 eur . Rozdiel sa prehĺbil po pandémii, keď česká miera úspor stúpla o 7,5 percentuálneho bodu, no slovenská klesla o 2,6 bodu.
Podľa analytika spoločnosti Finax Patrika Kindla stojí za tým hlavne finančné správanie nízkopríjmových skupín. „Najväčšie riziko resp. problém vytvárania úspor je medzi domácnosťami s nižšími príjmami, ktoré oveľa viac preferujú súčasnú spotrebu pred šetrením a zanedbávajú tvorbu finančnej rezervy,“ vraví.
Kindl zároveň upozorňuje, že motiváciou k šetreniu môže byť aj vhodnejšia štátna podpora. „Štátne orgány by mali výraznejšie podporiť mechanizmy, kde si človek šetrí peniaze a motivovať k dlhodobému kontinuálnemu sporeniu.“
Českým úsporám pomohli aj vyššie úrokové sadzby, ktoré tamojšia centrálna banka zvyšovala skôr než Európska centrálna banka, a rastúca popularita investičných fondov. Takmer polovicu finančného majetku držia Česi v akciách a fondoch, zatiaľ čo Slováci len pätinu.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
