Zvyšovanie minimálnej mzdy malo v rokoch 2010 až 2018 negatívny vplyv na zamestnanosť. Rast minimálnej mzdy o päť percent v priemere súvisel s poklesom zamestnanosti o 0,8 percenta, čo je necelých 14-tisíc pracovných miest. Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý patrí pod ministerstvo financií.
Podľa IFP efekt v čase klesal a líšil sa medzi regiónmi. V ekonomicky rozvinutých okresoch bol efekt zanedbateľný. V menej rozvinutých okresoch bol, naopak, vplyv na zamestnanosť silnejší. „Citlivosť zamestnanosti v dôsledku zvyšovania minimálnej mzdy je závislá na hospodárskom cykle a nižšia v obdobiach, keď sa ekonomike darí,“ píše IFP.
Viac zasiahnuté boli najmladšie a najstaršie vekové skupiny. Po vyradení sa na trh práce do jedného roka vrátila vyše polovica osôb. Mzdy znovu zamestnaných sú v priemere vyššie ako pred stratou zamestnania. Negatívny vplyv zvýšenia minimálnej mzdy na zamestnanosť sa stratil len v roku 2015, kedy sa znížilo daňovo-odvodového zaťaženia práce.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
