Slovenský trh práce čaká podľa analytikov VÚB v najbližších rokoch séria zásadných zmien. Kľúčových je päť výziev: spomaľovanie ekonomiky a rast nezamestnanosti, starnutie populácie, vyššia migrácia pri nízkej mobilite, dopady automatizácie a umelej inteligencie a tlak dekarbonizácie na priemysel.
Najbližší rok má byť slabý, čo sa prejaví aj na mzdách. „Podľa NBS by mala naša ekonomika rásť len o 0,8 percenta, v budúcom roku spomaliť na 0,5 percenta. Pri tomto spomalení nemôžu mzdy rásť dlhodobo rýchlejšie než produktivita práce. Priemerný rast miezd tak zostane na úrovni do štyroch percent ročne,“ uviedol Michal Lehuta, makroanalytik VÚB banky. Najviac ohrozené sú priemysel, doprava, obchod a skladovanie.
Migrácia pritom mení štruktúru pracovnej sily. Zo štúdií v zahraničí sa vracia len 40 percent absolventov, medzi najúspešnejšími maturantmi približne tretina, kým počet cudzincov na Slovensku rýchlo rastie a dosahuje viac než šesť percent populácie, čo predstavuje približne 362-tisíc osôb. „Boj o zahraničný kapitál vystriedal boj o talenty. Slovensko potrebuje vytvoriť lepšie podmienky, aby prilákalo ľudí s vyššou pridanou hodnotou,“ vysvetľuje M Lehuta.
Starnutie obyvateľstva vytvára tlak na verejné financie aj firmy, no súčasne otvára priestor pre takzvanú striebornú ekonomiku. „Čistá bilancia počas života je v priemere mínus 96-tisíc eur. To znamená, že budeme od štátu žiadať viac, než bude schopný dať,“ upozornil špecialista na depozitá a investície Štefan Hronec z VÚB banky.
Automatizácia a umelá inteligencia menia povahu práce naprieč odbormi. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj bude vplyv technológií závisieť od toho, do akej miery doplnia alebo nahradia ľudí. „Takmer 40 percent dnešných kvalifikácií môže byť do roku 2030 zastaraných a až 59 percent bude potrebovať upgrade. Celoživotné vzdelávanie už nie je voľba, ale nevyhnutnosť,“ tvrdí Š. Hronec.
Dekarbonizácia zas prinesie náročnú reštrukturalizáciu energeticky náročných odvetví, no aj investičné príležitosti v obnoviteľných zdrojoch a stavebníctve. „Dekarbonizácia je drahý proces, ale prináša aj nové príležitosti. Tí, ktorí sa prispôsobia, môžu získať konkurenčnú výhodu,“ dopĺňa M. Lehuta.
Výzvy sú navzájom prepojené a budú vyžadovať rýchlu adaptáciu štátu, firiem aj pracovníkov. „Trh práce v najbližších rokoch čakajú turbulencie. Pre ľudí, firmy aj štát bude kľúčové, ako rýchlo a flexibilne sa prispôsobia novým podmienkam. Kľúčom môže byť celoživotné vzdelávanie, schopnosť adaptibility a schopnosť tímovej spolupráce. Pomôcť môže aj poistenie proti nedobrovoľnej strate práce,“ uzatvára Š. Hronec.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
