Tretí balík konsolidácie s 22 opatreniami a deklarovaným efektom približne 2,7 miliardy eur podľa ekonóma Finaxu Patrika Kindla nepostačí na to, aby Slovensko udržalo dlh pod hranicou 60 percent hrubého domáceho produktu. „Tempo zadlžovania síce spomalíme, ale nezastavíme,“ povedal Kindl. Výnimka z dlhovej brzdy sa skončí v novembri, no aj po nových opatreniach má krajina podľa neho zostať nad limitom stanoveným európskymi pravidlami.
Kindl pripomína, že dlh Slovenska sa zvýšil z 48 percent hrubého domáceho produktu v roku 2019 na 59,3 percenta v roku 2024. Reforma rozpočtových pravidiel v Európskej únii vyžaduje strednodobý fiškálno-štrukturálny plán na štyri roky s cieľom držať dlh pod 60 percentami a deficit pod tromi percentami hrubého domáceho produktu. „Zo strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu SR vyplýva, že sa v najbližších rokoch budeme pohybovať nad úrovňou 60 % dlhu voči HDP,“ uviedol. Na naplnenie cieľov by boli potrebné reformy aspoň za sedem miliárd eur.
Náklady na obsluhu dlhu pritom stúpajú. Kým v rokoch 2019 až 2022 štát platil približne 1,1 miliardy eur ročne, v roku 2025 to má byť okolo 2,1 miliardy eur. Dôvodom je vyšší objem splatných emisií a nové úroky približne tri percentá, zatiaľ čo v roku 2020 sa Slovensko financovalo okolo jedného percenta. K vyšším nákladom prispieva aj zhoršený výhľad ratingových agentúr.
Kľúčová časť konsolidácie má prísť zo šetrenia na výdavkoch štátu. „Z prezentovaného návrhu však nie je jasné, ako ušetriť touto cestou až 1,3 mld. €,“ konštatuje Kindl. Navrhované úpravy dane z príjmov majú zas cieliť najmä na lepšie zarábajúcich a nemali by výrazne ovplyvniť spotrebu, no môžu znížiť motiváciu kvalifikovaných ľudí pracovať na Slovensku, čo by zhoršilo aj výber dane a výhľad rastu.
Dodatočné príjmy majú priniesť aj odvody. Zvýšenie zdravotného odvodu zamestnancov by malo doštátnej kasy priniesť 358 miliónov eur a zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby ďalších približne 102 miliónov eur. To podľa Kindla ďalej zvýši celkové odvodové zaťaženie. Ďalšie kroky bude podľa neho nutné venovať najmä výdavkovej strane rozpočtu.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: