Po niečo viac ako roku, čo slovenský verejný dlh strávil nad maastrichtskou úrovňou 60% HDP, sa zadlženie SR v druhom polroku vlaňajška znížilo. Vychádzajúc z mesačných údajov Agentúry pre riadenie likvidity a dlhu (Ardal), ktorá spravuje zhruba deväť desatín celkového verejného dlhu, odhadujeme, že ku koncu roka 2022 zadlženie kleslo na úroveň okolo 59,8% HDP (pozri graf nižšie). Odhad samotnej Ardal, resp. rozpočtu na roky 2023-25, je ešte optimistickejší: 59,4% HDP.
Zníženie dlhu je potešujúcou správou, keďže slovenský úverový rating má negatívny výhľad u všetkých troch hlavných ratingových agentúr. No hranice našej národnej dlhovej brzdy sa vlani nachádzali od 45 do 55% HDP – bezpečná úroveň verejného zadlženia je tak ešte citeľne nižšie. Ústavný zákon o dlhovej brzde by v bežných časoch vyžadoval prísne rozpočtové opatrenia, no keďže ešte neuplynuli dva roky od programového vyhlásenia vlády Eduarda Hegera, uplatňujú sa zatiaľ len niektoré jeho sankcie, napríklad zmrazenie platov členov vlády. Brzda ako celok by mohla začať významne „hrýzť“ až v máji, kedy by si vyžadovala viazanie 3% výdavkov a prípravu vyrovnaného rozpočtu na rok 2024. Dovtedy však očakávame skôr zmenu ústavného zákona, ktorá sa pripravovala už dlhšie, alebo parlamentné voľby a vznik novej vlády.
Zadlženie SR by však už mohlo ostať pod úrovňou 60% HDP aj po celý tento rok a k jeho záveru byť o čosi nižšie ako v decembri 2022. Napriek vysokému rozpočtovanému deficitu verejných financií (až 6,4% HDP) k tomu môže dopomôcť aktuálne veľká likviditná rezerva štátu (7-10% HDP). Vo februári dlh výrazne klesne pre splatné dlhopisy v objeme troch miliárd eur (2,8% HDP). Ardal podľa vlastných slov tento rok plánuje emitovať dlh len za 8 miliárd eur. Podľa nás je toto očakávanie optimistické a preto koncoročný dlh vidíme aj o čosi vyššie, možno okolo 59,2% HDP.
Ak by Slovensko dokázalo svoje verejné príjmy a výdavky v priebehu niekoľkých rokov vyrovnať, a ekonomika by v bežných cenách rástla o nejaké 4-4,5% ročne, dlh by sa v pomere k ročnému výkonu ekonomiky dokázal znižovať aj o viac ako 2 percentuálne body ročne. Na predpandemickú úroveň by sa tak dokázal znížiť teoreticky do roku 2030.
Autorok článku je analytik VÚB banky Michal Lehuta
