Väčšina škôd, ktoré na Slovensku spôsobia prírodné katastrofy a extrémne počasie, zostáva bez poistného krytia. Vyplýva to z analýzy Národnej banky Slovenska, podľa ktorej poistky v rokoch 2022 až 2025 pokryli v priemere len päť percent takýchto škôd. Zvyšných 95 percent tak zostalo nepoistených.
Národná banka Slovenska upozorňuje, že hoci Slovensko zatiaľ nepatrí medzi krajiny s najvyššími škodami z extrémneho počasia, finančné riziká môžu v budúcnosti rásť. Klimatické zmeny totiž prinášajú častejšie a ničivejšie búrky, povodne, veterné smršte či obdobia sucha.
Ako príklad uvádza centrálna banka vlaňajšiu veternú smršť v Gelnici. Tá podľa oficiálnych odhadov spôsobila škody na verejných a súkromných budovách za takmer jeden milión eur. Zhruba polovicu škôd napokon zaplatil štát, keďže veľká časť majetku nebola poistená.
V európskom porovnaní patrí Slovensko medzi desať krajín s najväčšou poistnou medzerou. Kým na Slovensku zostalo bez krytia 95 percent škôd, priemer Európskej únie dosiahol 81 percent. Výrazne lepšie je na tom napríklad Dánsko, kde poistenie pokrylo takmer 69 percent škôd.
NBS zároveň pripomína, že celkové škody na Slovensku sú zatiaľ nižšie ako v mnohých iných členských štátoch. V rokoch 2000 až 2024 dosiahli podľa prepočtov priemerné ročné škody 12 eur na obyvateľa, kým v Európskej únii to bolo 53 eur na osobu.
Podľa NBS však nepoistený majetok nepredstavuje problém len pre majiteľov domov a firiem. Ak škody nepokryje poisťovňa, domácnosti a podniky obmedzujú spotrebu a investície. Banky môžu sprísniť podmienky financovania nehnuteľností v rizikových oblastiach a časť nákladov môže napokon prevziať aj štát.
V Európskej únii sa preto diskutuje o riešeniach, ktoré by poistné krytie zvýšili. Na Slovensku je však podľa NBS poistenie proti týmto rizikám naďalej dostupné. Problémom preto nie je nedostupnosť poistiek, ale skôr to, že ich veľká časť domácností a firiem nevyužíva.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
