Pripravte sa na menšie výplaty. Od januára si štát zoberie z vašej mzdy viac, pocítia to všetci zamestnanci

Slovenskí zamestnanci zažijú v nadchádzajúcom roku nepríjemné prebudenie. Pri pohľade na výplatnú pásku zistí väčšina z nich, že hoci pracujú rovnako a ich hrubá mzda sa nezmenila, na účet im cinkne nižšia suma. Konsolidačné opatrenia vlády sa totiž priamo dotknú zdanenia práce a odvodového zaťaženia, čo v praxi znamená jediné – čistá mzda v roku 2026 bude nižšia ako v roku 2025.

Hlavným vinníkom, ktorý ukrojí z výplat takmer každému zamestnancovi bez ohľadu na výšku príjmu, je nárast zdravotných odvodov. Kým v súčasnosti zamestnávatelia strhávajú pracovníkom z hrubej mzdy štyri percentá na zdravotné poistenie, od januára sa táto sadzba zvyšuje na päť percent. Matematika je v tomto prípade neúprosná. Ak zamestnanec zarába v hrubom 1 500 eur, v roku 2025 platil zdravotnej poisťovni 60 eur mesačne. Po novom roku mu však z výplaty strhnú až 75 eur. Len na tejto jednej položke tak zamestnanec príde o 180 eur ročne, ktoré by inak mohol použiť na vlastnú spotrebu.

V konečnom zúčtovaní bude našťastie prepad čistej mzdy o niečo miernejší, než naznačuje samotné zvýšenie odvodov. Štát totiž zároveň mierne upravil parametre v prospech ľudí a od januára zvyšuje nezdaniteľné minimum zo súčasných 479,48 eura na 497,23 eura mesačne. Znamená to, že o niečo väčšia časť zárobku bude oslobodená od dane z príjmu. Tento pozitívny vplyv však nedokáže úplne vykompenzovať vyššie odvody. Výsledkom kombinácie vyššej nezdaniteľnej časti a drahších zdravotných odvodov bude, že čistý príjem zamestnanca s hrubou mzdou 1 500 eur klesne od januára reálne o 12,15 eura mesačne. Pri nižších mzdách, napríklad na úrovni 1 000 eur v hrubom, bude mesačný pokles predstavovať 8,10 eura.

S oveľa drastickejším zásahom do rodinného rozpočtu musia počítať ľudia s nadštandardnými príjmami, na ktorých si štát pripravil nové pásma progresívneho zdanenia. Vláda k doterajším dvom sadzbám dane z príjmov vo výške 19 a 25 percent pridáva ďalšie dve, a to na úrovni 30 a 35 percent. V praxi bude platiť jednoduchá rovnica, že čím vyšší plat človek má, tým vyšším percentom bude jeho zárobok zdanený. Základná 19-percentná sadzba sa bude vzťahovať na zamestnancov s hrubým príjmom do 4 308 eur. Akonáhle zárobok prekročí túto hranicu, nastupuje 25-percentná daň.

Pre najlepšie zarábajúcich zamestnancov sa daňové zaťaženie citeľne zvýši. Ak niekto zarobí viac ako 5 875 eur, na sumu presahujúcu túto hranicu sa uplatní 30-percentná sadzba. Pri príjmoch nad 7 302 eur si štát zoberie z každého ďalšieho eura až 35 percent. Je však dôležité upozorniť, že zamestnanci sa nemusia obávať skokového nárastu dane na celý svoj plat. Vyššou sadzbou sa totiž zdaňuje vždy len tá časť mzdy, ktorá presiahne stanovenú hranicu. Napríklad zamestnanec s platom 5 000 eur zaplatí vyššiu, 25-percentnú daň, len zo sumy základu dane, ktorá prevyšuje prvé pásmo, zatiaľ čo väčšina jeho príjmu bude naďalej podliehať základnej sadzbe.

Okrem priamych zmien v daniach a odvodoch číha na peňaženky rodín ešte jedna, často prehliadaná nástraha, ktorou je daňový bonus na deti. Mnohým rodičom sa môže čistý príjem znížiť práve kvôli tomu, že ich potomok dosiahne určitý vek. Systém je nastavený tak, že na dieťa do 15 rokov je bonus 100 eur, no v momente, keď dovŕši 15 rokov, príspevok klesá na polovicu, teda na 50 eur. Rodič dvoch detí, ktoré v budúcom roku oslávia 15. a 18. narodeniny, tak môže prísť mesačne o stovky eur v čistom, pretože nárok na vyšší bonus zaniká koncom mesiaca, v ktorom dieťa dosiahlo stanovený vek. V kombinácii s vyššími odvodmi tak môže byť výsledný pohľad na výplatnú pásku v roku 2026 pre mnohé domácnosti nepríjemným prekvapením.

Štát pre zamestnancov pripravil vyššie dane i odvody. O koľko vám od januára klesne čistá mzda?

Prečítajte si ďalšie články na túto tému: