Online podvody pozná takmer každý Slovák, samotné povedomie však ľudí pred útočníkmi nechráni. Podľa prieskumu mBank, ktorý pre banku pripravila agentúra Focus, pozná aspoň jeden typ internetového podvodu 91 percent ľudí. Podvodníci pritom najčastejšie využívajú bežné situácie, ako je doručovanie balíkov, komunikácia cez sociálne siete či správy v mobilných aplikáciách.
(PR)
Prieskum ukázal, že dve tretiny Slovákov považujú svoju digitálnu gramotnosť za dobrú. Napriek tomu sa veľká časť z nich stretáva s podvodmi, ktoré sú založené najmä na dôvere, strese a rýchlom rozhodovaní. Najznámejšími formami online podvodov sú falošné e-shopy, ktoré pozná 63 percent respondentov. Phishing alebo smishing, teda pokusy o vylákanie citlivých údajov cez e-mail alebo SMS správy, pozná 58 percent ľudí.
Pri tomto type podvodov je viditeľný aj rozdiel medzi mužmi a ženami. Phishing či smishing pozná 64 percent mužov, no len 53 percent žien. Polovica opýtaných pozná aj falošné odkazy na sociálnych sieťach. Viac ako štyria z desiatich respondentov vedia o kuriérskych podvodoch alebo o zneužití platobnej karty.
„Podvodníci dnes neútočia len technológiou, ale aj psychológiou. Využívajú stres, rýchlosť rozhodovania či zdanlivo bežné situácie, ako je doručenie balíka alebo komunikácia banky. Preto je dôležité neustále zvyšovať digitálnu gramotnosť a upozorňovať ľudí na nové formy podvodov,“ vysvetľuje Martin Slosiarik, sociológ a riaditeľ agentúry Focus.
Skúsenosť s podvodom podľa prieskumu mení správanie ľudí. Až 95 percent respondentov, ktorí sa už s online podvodom stretli, tvrdí, že po tejto skúsenosti začali byť opatrnejší. Štyria z desiatich dnes nakupujú len v overených e-shopoch alebo aplikáciách a 36 percent už nekliká na odkazy v SMS správach či e-mailoch. Tretina ľudí si dôkladnejšie kontroluje e-shopy a je opatrnejšia pri online komunikácii.
Najčastejšie finančné straty respondentom vznikli pri krádeži osobnej veci. V online prostredí dominovali podvodné e-shopy a falošné investičné ponuky. Pri podvodných e-shopoch prišlo o peniaze 22 percent poškodených, pri falošných investičných ponukách 21 percent.
Banky sú podľa prieskumu najčastejším zdrojom informácií o bezpečnosti online platieb. Informácie od nich získava 52 percent respondentov, napríklad cez e-maily, kampane alebo webináre. Nasledujú internetové články a videá, ktoré využíva 40 percent ľudí, a správy v médiách, ktoré sleduje 35 percent opýtaných. Približne desatina respondentov však priznala, že informácie o ochrane pri online nákupoch a platbách vôbec nevyhľadáva.
„Vidíme, že najlepšou ochranou je kombinácia technológií a informovanosti klientov. Ľudia sa po negatívnej skúsenosti správajú výrazne opatrnejšie, no naším cieľom je, aby sa vedeli chrániť ešte skôr, než sa stanú obeťou podvodu,“ hovorí Roman Fink, generálny riaditeľ mBank Slovensko.
Z prieskumu zároveň vyplýva, že Slováci mnohé bezpečnostné nástroje poznajú, no nepoužívajú ich tak často, ako by sa dalo očakávať. Platby cez Google Pay a Apple Pay pozná 90 percent respondentov, využíva ich však 54 percent. Platenie v hotovosti pri prevzatí tovaru pozná 90 percent ľudí, no využíva ho 47 percent. Platby a výbery mobilom pozná 89 percent opýtaných, využíva ich 37 percent.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
