Ak by si Slováci potrebovali požičať väčšiu sumu peňazí, 71 percent z nich by sa obrátilo na rodinu. Ochotu finančne pomôcť príbuzným deklaruje 75 percent opýtaných. Skutočnú skúsenosť s poskytnutím väčšej rodinnej pôžičky má však menej než polovica ľudí, konkrétne 47 percent. Vyplýva to z prieskumu rodín, ktorý si nechala vypracovala Uniqa.
(PR)
Rozdiel je aj medzi sumou, ktorú by ľudia boli ochotní požičať, a tým, koľko už reálne poskytli. Kým deklarovaná suma dosahuje 7 400 eur, priemer najvyšších pôžičiek, ktoré respondenti v rodine skutočne poskytli, predstavuje 4 250 eur.
Najčastejšie si finančne vypomáhajú súrodenci. Pôžičku súrodencovi už poskytlo 47 percent ľudí, deťom 32 percent a rodičom približne tretina. Pomoc vzdialenejším príbuzným, starým rodičom či rodine partnera je menej rozšírená.
„Slováci si v rámci rodiny najčastejšie pomáhajú medzi súrodencami. Skúsenosť s rodinnými pôžičkami je pritom výraznejšia najmä v domácnostiach s nižším príjmom,“ hovorí Michal Mislovič, analytik spoločnosti NMS, ktorá prieskum realizovala.
Najvyššie sumy smerujú na bývanie. Na tento účel už niekomu z rodiny požičalo 20 percent Slovákov, pričom priemerná pôžička dosiahla 9 300 eur. Najčastejším dôvodom pomoci sú však nečakané výdavky. S ich úhradou pomohlo 24 percent opýtaných a priemerná poskytnutá suma presahovala 2 200 eur.
Na každodenný chod domácnosti požičalo príbuzným 17 percent ľudí, v priemere 1 100 eur. Ďalšie rodinné pôžičky slúžia na podnikanie, vzdelávanie alebo zdravotné výdavky.
Väčšina požičaných peňazí sa podľa prieskumu vráti. Splatených je 66 percent pôžičiek, približne pri pätine však nastávajú komplikácie. Dlžníci vracajú peniaze neskôr alebo v nižšej sume.
Najvyššiu ochotu požičať väčšie sumy majú rodičia, ktorých deti sa už odsťahovali a zostáva im viac voľných peňazí. Poskytnutie väčšej pôžičky však môže zasiahnuť aj ich vlastné rezervy na dôchodok. Obnoviť úspory môže byť pre nich náročnejšie, keďže do konca pracovného života im zostáva kratší čas.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
