Zisky bánk sú v tomto roku zatiaľ výrazne horšie ako v tom predchádzajúcom. Banky sa snažia svoje čísla vylepšiť, ako sa dá. Jednou z možností je aj škrtanie nákladov.

Počas prvých deviatich mesiacov bankám medziročne klesli všeobecné prevádzkové náklady o 24,3 milióna eur. Aj keď sa finančné domy snažia šetriť tak, aby to klienti nespozorovali, takéto šetrenie si už museli mnohí z nich všimnúť napríklad v podobe ubúdajúceho počtu pobočiek. Od konca minulého roku ich už banky stihli zatvoriť 36.

Najmenej pobočiek od roku 2003

Celkovo majú banky v súčasnosti 1 104 pobočiek. Menej ich bolo naposledy v roku 2003. Na vývoji počtu pobočiek vidno, ako banky menili uvažovanie. Po kríze v roku 2009 potrebovali šetriť a preto zatvárali klientske pracoviská. Od roku 2008 do roku 2011 ich počet klesol z 1 258 na 1 214. V nasledujúcich rokoch začali banky pobočky naopak otvárať. Ich počet dosiahol maximum v roku 2016, keď mali Slováci k dispozícii 1 293 bankových pracovísk.

V nasledujúcich rokoch začal prudký pád počtu pobočiek. Od roku 2016 doteraz ich ubudlo 189.

Najviac pracovísk v posledných rokoch zatvorili veľké banky. Slovenská sporiteľňa od roku 2016 zrušila 72 pobočiek, VÚB banka 41 a Tatra banka ich zatvorila 30.

Naopak výraznejšie navýšiť počet pracovísk sa v rovnakom období podarilo len Prima banke. Tá má v súčasnosti na Slovensku 123 pobočiek, čo je o 13 viac ako v roku 2016. Prima banka je známa tým, že dbá na to, aby jej pobočky boli vo všetkých regiónoch. Založila si na tom aj svoju reklamu.

Počet pobočiek zvýšila aj Poštová banka, ktorá má aktuálne 54 vlastných pracovísk, čo je o šesť viac ako v roku 2016. Štyri z nich pritom otvorila tento rok v lete. Okrem vlastných pracovísk sú služby Poštovej banky dostupné aj na poštách.

Sprostredkovatelia namiesto pobočiek

Banky si môžu dovoliť zatvárať pobočky aj vďaka tomu, že množstvo klientov im prinášajú sprostredkovatelia. Pre retailové banky je v posledných rokoch najdôležitejším produktom úver na bývanie. Hypotéky im tradične prinášajú najvyššie výnosy. No väčšina ľudí už dávno nechodí pre hypotéku do pobočky, ale radšej sa obrátia na finančného agenta.

„Pri úveroch na bývanie majú finanční sprostredkovatelia podiel približne 60 percent novej produkcie. V niektorých bankách tento podiel dokonca presahuje 80 percent,“ uviedla Národná banka Slovenska v májovej Správe o finančnej stabilite. Viaceré banky sa tak pri hypotékach úplne spoliehajú na sprostredkovateľov. Niektoré, ako napríklad Slovenská sporiteľňa, sa snažia úvery predávať predovšetkým vo vlastnej réžii.

Ak má banka veľa vlastných pobočiek, je pre ňu výhodnejšie, ak predáva hypotéky bez pomoci sprostredkovateľov. Náklady na pobočky sú totiž do veľkej miery fixné. Pre banku je tak lepšie vyťažiť pracovníkov na pobočke, aby si na seba zarobili. Ak si klient príde vziať úver priamo do pobočky, banka nemusí platiť sprostredkovateľa.

Banky sa pustili aj do prepúšťania

Väčšina bánk však rozmýšľa opačne. Tým, že sa spoliehajú do veľkej miery na sprostredkovateľov, nemusia mať toľko vlastných pobočiek. Odpadnú im náklady na pobočky, ktoré by museli platiť bez ohľadu na to, či prinášajú novú produkciu alebo nie. Sprostredkovateľovi totiž banka zaplatí len vtedy, ak jej naozaj prinesie klienta. Vo chvíli, keď banka začne predávať menej úverov, automaticky jej klesnú aj náklady. To v prípade, že sa spolieha na pobočky, neplatí.

Bankám uľahčuje zatváranie pobočiek aj zvyšujúci sa počet zákazníkov využívajúcich digitálne služby. Aj keď internet banking je už dlho pre mnohých zákazníkov štandardom, stále mnoho ľudí chodilo zadávať prevodné príkazy do pobočky. V tomto bankám výrazne pomohla prvá vlna koronavírusu. Na jar boli obmedzené otváracie hodiny pobočiek a ľudia sa snažili maximálne obmedziť pohyb na verejnosti. Podľa bánk to donútilo mnohých klientov, aby siahli po elektronickom bankovníctve. A aj keď obmedzenia skončili, tak pri internet bankingu väčšina z nich už zostala.

Vďaka rušeniu pobočiek a digitalizícii môžu banky znižovať aj počet zamestnancov. Kým na konci minulého roku komerčné banky zamestnávali 19 393 ľudí, na konci septembra tohto roku ich bolo už len 18 695. Celkovo tak počet zamestnancov v komerčných bankách klesol o 698. Najväčším dielom k tomu prispela Slovenská sporiteľňa, v ktorej sa znížil počet zamestnancov o 267.