Daňové priznanie dôchodcu za rok 2026 sa môže oplatiť podať aj dobrovoľne, ak jeho príjmy zo zamestnania alebo dohôd nepresiahli 2 983,37 eura a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň. Po celoročnom výpočte môže vzniknúť preplatok a dôchodca môže dostať zrazenú daň späť. Daňový úrad však preplatok vráti len vtedy, ak je vyšší ako 5 eur.
Samotný starobný, predčasný starobný, invalidný, vdovský, sirotský alebo iný dôchodok vyplácaný zo slovenského sociálneho poistenia je od dane z príjmov oslobodený. Dôchodca ho preto nepripočítava k zárobku pri posudzovaní hranice na povinné podanie priznania. Niektoré druhy dôchodkov však ovplyvňujú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane. Pri ľuďoch, ktorí boli dôchodcami už na začiatku roka, sa zohľadňuje aj 13. dôchodok.
Príjmy dosiahnuté od 1. januára do 31. decembra 2026 sa budú vysporiadavať v roku 2027. Riadna lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane uplynie 31. marca 2027. Daňovník si môže za zákonných podmienok termín predĺžiť oznámením. Nový termín potom platí aj na zaplatenie dane.
Pri výpočte treba rozlišovať dôchodcov, ktorí poberali starobný, predčasný starobný, výsluhový alebo obdobný dôchodok už k 1. januáru 2026, a ľudí, ktorým vznikol nárok až počas roka. Rozdiel môže rozhodnúť o tom, či si daňovník uplatní celú nezdaniteľnú časť, iba jej zvyšok alebo žiadnu sumu.
Kedy musí dôchodca podať priznanie
Povinnosť podať priznanie vznikne dôchodcovi spravidla vtedy, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy za rok 2026 presiahnu 2 983,37 eura. Ak dosiahnu presne túto sumu alebo budú nižšie, priznanie z dôvodu výšky príjmov povinné nie je. Podrobnejšie pravidlá približuje prehľad, kto musí podať daňové priznanie za rok 2026.
Do hranice sa počítajú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené. Pri zamestnancovi ide najmä o zdaniteľnú mzdu alebo odmenu z dohody od všetkých zamestnávateľov. Dôchodkové dávky sa do limitu nezapočítavajú. Povinnosť podať priznanie môže vzniknúť aj pri nižších príjmoch, ak daňovník vykáže daňovú stratu alebo ho na podanie vyzve správca dane.
| Situácia za rok 2026 | Postup v roku 2027 | Tlačivo |
|---|---|---|
| Iba zamestnanie a príjem najviac 2 983,37 eura | Priznanie nie je povinné, dobrovoľné podanie môže priniesť vrátenie preddavkov | Typ A |
| Iba zamestnanie a príjem nad 2 983,37 eura | Priznanie treba podať, ak zamestnávateľ nevykonal ročné zúčtovanie | Typ A |
| Zamestnanie a ďalší zdaniteľný príjem | V priznaní sa uvedú jednotlivé druhy príjmov | Typ B |
| Podnikanie alebo iná samostatná činnosť | Priznanie sa podáva pri prekročení hranice alebo pri daňovej strate | Typ B |
Zamestnanec, ktorý mal iba príjmy zo závislej činnosti, môže najneskôr do 15. februára 2027 požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie a odovzdať mu potrebné doklady. Ak pracoval pre viac zamestnávateľov, vybranému zamestnávateľovi predloží aj potvrdenia od ostatných. Po vykonaní ročného zúčtovania sa daňové priznanie spravidla nepodáva.
Vrátená suma závisí od zrazených preddavkov
Dobrovoľné priznanie má význam najmä vtedy, ak zamestnávateľ z odmeny zrážal preddavky na daň. Dôchodca, ktorý mal iba príjmy zo zamestnania neprevyšujúce 2 983,37 eura, môže podať priznanie typu A. Podľa informácií Finančnej správy pre dôchodcov musí v priznaní vyplniť aj žiadosť o vrátenie daňového preplatku.
Preplatok nemôže byť vyšší než suma preddavkov, ktoré boli počas roka skutočne zrazené. Ak dôchodca zarobil napríklad 2 500 eur a zamestnávateľ mu zrazil preddavky 300 eur, po podaní priznania môže pri splnení podmienok žiadať najviac 300 eur. Ak mu zamestnávateľ nezrazil žiadne preddavky a dôchodca si neuplatňuje iný nárok, samotné podanie priznania mu peniaze neprinesie.
Pri nízkom príjme nemožno automaticky predpokladať, že daňový úrad vráti všetky preddavky. Rozhoduje výsledok celoročného výpočtu, výška základu dane, nárok na nezdaniteľnú časť a ďalšie údaje uvedené v priznaní. Dlhodobý dôchodca nemusí mať nárok na nezdaniteľnú časť vôbec, ak jeho započítavané dôchodky dosiahli zákonom určenú sumu.
Pred podaním priznania treba skontrolovať potvrdenia o zdaniteľných príjmoch od všetkých zamestnávateľov. Obsahujú úhrn príjmov, povinné poistné a výšku zrazených preddavkov. Dôležité je tiež rozlíšiť preddavok na daň od dane vybratej zrážkou. Bežná mzda alebo odmena z dohody sa spravidla zdaňuje preddavkom, ktorý sa zohľadní v ročnom zúčtovaní alebo priznaní. Príjmy, pri ktorých sa daňová povinnosť splnila vybratím zrážkovej dane, sa posudzujú osobitne.
Nezdaniteľná časť sa pri vyššom základe kráti
Plná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2026 je 5 966,73 eura. V plnej výške patrí daňovníkovi, ktorého základ dane z aktívnych príjmov nepresiahne 26 083,13 eura. Hranica zodpovedá 91,8-násobku životného minima použitého na výpočet daňových veličín pre rok 2026. Podrobnosti obsahuje prehľad nezdaniteľnej časti za rok 2026.
Ak je základ dane vyšší ako 26 083,13 eura, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou 14 661,11 eura a jednou tretinou základu dane. Pri základe dane 30 000 eur sa preto od sumy 14 661,11 eura odpočíta 10 000 eur. Výsledná nezdaniteľná časť dosiahne 4 661,11 eura. Pri základe dane 35 000 eur klesne na 2 994,44 eura.
Ak výsledok vzorca vyjde záporný, nezdaniteľná časť je nulová. Nárok úplne zanikne pri základe dane približne 43 983,33 eura, pretože jedna tretina tejto sumy predstavuje 14 661,11 eura. Hranica 26 083,13 eura teda neurčuje zánik nároku, ale začiatok postupného krátenia. Pri každom zvýšení základu dane v tomto pásme o tri eurá sa nezdaniteľná časť zníži približne o jedno euro.
Rozhodujúci je základ dane, nie hrubá mzda ani celkové tržby podnikateľa. Pri zamestnancovi sa zdaniteľné príjmy znižujú najmä o povinné poistné platené zamestnancom. Podnikateľ od príjmov odpočíta uznané daňové výdavky a zaplatené poistné. Až vypočítaný základ dane sa porovnáva s hranicou 26 083,13 eura.
Dlhodobému dôchodcovi odpočet znižuje aj 13. dôchodok
Človek, ktorý bol už k 1. januáru 2026 poberateľom starobného, predčasného starobného, výsluhového alebo obdobného dôchodku, má osobitný režim. Najprv sa podľa výšky jeho aktívneho základu dane určí nezdaniteľná časť podľa všeobecných pravidiel. Pri základe najviac 26 083,13 eura je východiskom suma 5 966,73 eura. Od nej sa následne odpočíta úhrn započítavaných dôchodkov vyplatených za rok 2026 vrátane 13. dôchodku.
Ak napríklad všetky započítavané dôchodky dosiahnu 4 800 eur a základ dane nepresiahne hranicu pre krátenie, dôchodca si môže uplatniť nezdaniteľnú časť najviac 1 166,73 eura. Výpočet predstavuje rozdiel medzi sumou 5 966,73 eura a dôchodkami 4 800 eur. Ak by dôchodky dosiahli 6 000 eur, nárok na nezdaniteľnú časť by nevznikol.
Pri vyššom základe dane sa najprv použije zákonný vzorec na krátenie nezdaniteľnej časti. Ak by aktívny základ dane dosiahol 30 000 eur, všeobecná nezdaniteľná časť by bola 4 661,11 eura. Dôchodca, ktorého započítavané dôchodky sú najmenej v tejto výške, si už nič neodpočíta. Nemožno teda najskôr odpočítať dôchodok od plnej sumy 5 966,73 eura a až potom ignorovať krátenie podľa základu dane.
Trinásty dôchodok sa nezdaňuje a dôchodca ho neuvádza medzi zdaniteľnými príjmami. Zároveň však znižuje nezdaniteľnú časť človeka, ktorý bol poberateľom príslušného dôchodku už na začiatku roka. Samotný invalidný, vdovský alebo sirotský dôchodok neznamená automatické použitie tohto obmedzenia. Rozhoduje druh dôchodku uvedený v pravidlách pre nezdaniteľnú časť.
Nový dôchodca môže využiť celoročný odpočet
Ak bol starobný dôchodok priznaný až v priebehu roka 2026 a človek nebol jeho poberateľom k 1. januáru, uplatnia sa všeobecné pravidlá. Pri základe dane najviac 26 083,13 eura môže využiť celú nezdaniteľnú časť 5 966,73 eura. Pri vyššom základe sa mu odpočet kráti rovnakým vzorcom ako ostatným daňovníkom.
Nezdaniteľná časť sa novému dôchodcovi nekráti podľa počtu mesiacov, počas ktorých pracoval alebo poberal dôchodok. Ak mu bol dôchodok priznaný napríklad od 5. mája 2026, za rok 2026 môže mať nárok na celý ročný odpočet. Od januára 2027 už bude pri zdaňovaní príjmov posudzovaný ako človek, ktorý bol dôchodcom na začiatku zdaňovacieho obdobia.
Výnimkou je dôchodok priznaný spätne k 1. januáru 2026 alebo k skoršiemu dátumu. Vtedy sa človek na daňové účely považuje za dôchodcu už od začiatku roka a jeho nárok sa zníži o úhrn príslušných dôchodkov vrátane 13. dôchodku. Rozdiel medzi dôchodkom priznaným počas roka a spätne priznaným dôchodkom vysvetľuje aj metodické vysvetlenie Finančnej správy.
Nezdaniteľnú časť možno použiť len proti aktívnym príjmom, teda najmä proti základu dane zo zamestnania, podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Nemožno ňou znížiť základ dane z prenájmu, nepeňažnej výhry, predaja nehnuteľnosti alebo vyplatenia podielového listu. Dôchodca s viacerými druhmi príjmov preto musí správne oddeliť aktívne a pasívne príjmy a vybrať zodpovedajúci typ priznania.
Pred vyplnením priznania by si mal pripraviť potvrdenia o príjmoch, zaplatenom poistnom a zrazených preddavkoch od všetkých zamestnávateľov. Ak bol dôchodcom už k 1. januáru 2026, potrebuje poznať aj celkovú sumu započítavaných dôchodkov vyplatených za celý rok vrátane 13. dôchodku. Porovnanie týchto údajov ukáže, či je priznanie povinné, či možno využiť ročné zúčtovanie a akú časť zaplatených preddavkov môže dostať späť.
