Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2026 dosiahne 5 966,73 eura ročne. V plnej výške si ju môže uplatniť človek, ktorého základ dane z aktívnych príjmov nepresiahne 26 083,13 eura. Pri vyššom základe dane sa odpočet postupne znižuje a pri sume 43 983,33 eura klesne na nulu.
Zamestnanec, ktorý podpísal vyhlásenie na uplatňovanie nezdaniteľnej časti, si počas roka odpočítava 497,23 eura mesačne. Konečný nárok sa však vždy posudzuje za celý rok. Ak ročný základ dane prekročí hranicu 26 083,13 eura, v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní sa použije už skrátená suma.
Rozhodujúci nie je hrubý príjem ani celková suma faktúr živnostníka. Pri zamestnancovi sa vychádza zo zdaniteľných príjmov znížených najmä o povinné poistné platené zamestnancom. Podnikateľ najskôr odpočíta daňové výdavky a zaplatené poistné. Až takto vypočítaný základ dane ovplyvňuje výšku nezdaniteľnej časti.
Pravidlá sa týkajú príjmov dosiahnutých od 1. januára do 31. decembra 2026. Zamestnávateľ ich vysporiada v ročnom zúčtovaní vykonanom v roku 2027 alebo ich daňovník uvedie v daňovom priznaní za rok 2026. Štandardná lehota na podanie priznania uplynie 31. marca 2027, ako uvádza Finančná správa.
Plná suma platí do základu dane 26 083,13 eura
Ak aktívny základ dane za rok 2026 nepresiahne 26 083,13 eura, daňovník má nárok na celú nezdaniteľnú časť vo výške 5 966,73 eura. Pri základe dane napríklad 20 000 eur sa suma neznižuje. Po jej odpočítaní zostane na ďalší výpočet dane základ 14 033,27 eura.
Pri základe dane vyššom ako 26 083,13 eura sa nezdaniteľná časť vypočíta ako rozdiel medzi sumou 14 661,11 eura a jednou tretinou základu dane. Pri základe 30 000 eur preto výpočet vyzerá takto: 14 661,11 eura mínus 10 000 eur. Výsledná nezdaniteľná časť je 4 661,11 eura.
Každé zvýšenie základu dane v pásme krátenia o 3 eurá zníži nezdaniteľnú časť približne o 1 euro. Pri základe dane 35 000 eur už odpočet dosiahne len 2 994,44 eura. Pri sume 40 000 eur klesne na 1 327,78 eura. Nárok úplne zanikne, keď výsledok zákonného vzorca dosiahne nulu.
Nasledujúca tabuľka ukazuje orientačný výpočet pri rôznych aktívnych základoch dane. Sumy sú zaokrúhlené na cent. Konečný výpočet sa vykoná v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní podľa pravidiel zaokrúhľovania použitých v príslušnom formulári.
| Aktívny základ dane | Nezdaniteľná časť | Základ po odpočítaní |
|---|---|---|
| 20 000 eur | 5 966,73 eura | 14 033,27 eura |
| 26 083,13 eura | 5 966,73 eura | 20 116,40 eura |
| 30 000 eur | 4 661,11 eura | 25 338,89 eura |
| 35 000 eur | 2 994,44 eura | 32 005,56 eura |
| 40 000 eur | 1 327,78 eura | 38 672,22 eura |
| 43 983,33 eura | 0 eur | 43 983,33 eura |
Odpočet patrí iba k aktívnym príjmom
Nezdaniteľná časť za rok 2026 sa môže odpočítať len od základu dane z aktívnych príjmov. Patrí sem príjem zo zamestnania, príjem z podnikania a príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Uplatniť ju preto môže zamestnanec, živnostník, samostatne hospodáriaci roľník či človek vykonávajúci inú zákonom vymedzenú samostatnú činnosť.
Naopak, nezdaniteľná časť sa neuplatňuje proti pasívnym príjmom. Ide napríklad o základ dane z prenájmu nehnuteľnosti, z použitia diela, z kapitálového majetku, z predaja nehnuteľnosti, z nepeňažnej výhry alebo z vyplatenia podielového listu. Daňovník, ktorý mal v roku 2026 len zdaniteľný príjem z prenájmu, si týmto odpočtom základ dane nezníži.
Ak má človek aktívne aj pasívne príjmy, odpočet sa použije iba proti aktívnej časti. Pri aktívnom základe dane 18 000 eur a základe dane z prenájmu 6 000 eur sa plná nezdaniteľná časť 5 966,73 eura odpočíta od aktívneho základu. Ten klesne na 12 033,27 eura, no základ dane z prenájmu zostane 6 000 eur.
Dôležitý je aj prípad, keď je aktívny základ nižší než samotná nezdaniteľná časť. Ak človek vykáže zo zamestnania základ 4 000 eur a z prenájmu základ 10 000 eur, zo zamestnania môže odpočítať najviac 4 000 eur. Nevyužitých 1 966,73 eura nemožno presunúť na prenájom ani použiť na zníženie iného pasívneho základu dane.
Pri súbehu práce a podnikania sa aktívne základy spočítajú
Ak bol človek počas roka zamestnancom aj podnikateľom, nárok sa neposudzuje pri každom príjme samostatne. Základy dane zo zamestnania a z podnikania sa na tento účel spočítajú. Výsledný úhrn rozhodne, či daňovník dostane plnú nezdaniteľnú časť alebo sa mu bude krátiť.
Nezdaniteľná časť sa najskôr odpočítava od základu dane zo zamestnania. Ak je tento základ nižší, zostávajúca suma sa môže použiť proti aktívnemu základu z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Podrobnejší postup pri spájaní príjmov približuje aj článok o daňovom priznaní živnostníka za rok 2026.
Napríklad pri základe dane zo zamestnania 4 000 eur a zo živnosti 8 000 eur dosiahne celkový aktívny základ 12 000 eur. Daňovník má nárok na plných 5 966,73 eura. Najprv sa odpočítajú 4 000 eur od zamestnania a zostávajúcich 1 966,73 eura zníži základ dane zo živnosti. Po odpočte zostane aktívny základ 6 033,27 eura.
Zamestnanec môže počas roka využívať mesačnú nezdaniteľnú časť iba u jedného zamestnávateľa. Ak má viac pracovných pomerov, vyhlásenie nepodpisuje súčasne u viacerých zamestnávateľov. Ročný výsledok sa aj tak prepočíta zo všetkých aktívnych príjmov. Pri vyšších odmenách či kombinácii mzdy a živnosti preto môže vzniknúť rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a konečnou daňou. Ďalšie príklady prináša aj prehľad nezdaniteľnej časti za rok 2026.
Dôchodcom rozhoduje stav k 1. januáru
Osobitné pravidlo platí pre ľudí, ktorí boli už k 1. januáru 2026 poberateľmi starobného, predčasného starobného, výsluhového alebo obdobného dôchodku. Rovnako sa posudzuje dôchodok priznaný spätne k začiatku roka. Do posudzovanej sumy sa zahŕňa aj 13. dôchodok. Ak úhrn relevantných dôchodkov dosiahne alebo presiahne nezdaniteľnú časť, dôchodca si tento odpočet neuplatní.
Ak úhrn dôchodkov za rok 2026 vrátane 13. dôchodku predstavuje 4 800 eur a daňovník spĺňa podmienky na plnú nezdaniteľnú časť, môže si odpočítať rozdiel 1 166,73 eura. Pri úhrne dôchodkov 6 000 eur mu nárok nevznikne. Aj dôchodca môže odpočet použiť iba proti aktívnym príjmom, nie proti príjmu z prenájmu či predaja majetku.
Iná situácia nastane, ak sa človek stal dôchodcom až v priebehu roka 2026 a dôchodok mu nebol priznaný spätne k 1. januáru 2026. Vtedy sa jeho nárok posudzuje podľa všeobecných pravidiel. Pri aktívnom základe dane najviac 26 083,13 eura môže dostať plnú sumu 5 966,73 eura. Podmienky pre pracujúcich dôchodcov podrobne vysvetľuje Finančná správa v časti venovanej dôchodcom.
Pred ročným zúčtovaním alebo podaním priznania treba skontrolovať najmä druh jednotlivých príjmov, úhrn aktívnych základov dane a pri dôchodcovi aj celkovú vyplatenú sumu dôchodkov. Príjmy za rok 2026 sa vysporiadajú až v roku 2027, no o výške odpočtu rozhodujú výlučne údaje patriace do zdaňovacieho obdobia 2026.
