Daňové priznanie živnostníka za rok 2026 sa bude podávať v roku 2027, štandardne do 31. marca 2027. Povinnosť vznikne najmä vtedy, ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2026 presiahnu 2 983,37 eura alebo ak vykáže daňovú stratu. Živnostník použije priznanie fyzickej osoby typu B a odošle ho elektronicky.
Pri príprave priznania netreba začínať samotným formulárom. Najskôr je potrebné spočítať príjmy, vybrať spôsob uplatnenia výdavkov a skontrolovať zaplatené sociálne a zdravotné odvody. Až z týchto údajov vznikne základ dane, od ktorého sa odpočítajú príslušné nezdaniteľné časti. Následne sa použije sadzba dane a z vypočítanej dane sa odrátajú daňové bonusy.
Hranica 2 983,37 eura sa neposudzuje podľa zisku zo živnosti, ale podľa celkových zdaniteľných príjmov pred odpočítaním výdavkov. Ak mal človek popri podnikaní aj zamestnanie, prenájom, príjem zo zahraničia alebo iný zdaniteľný príjem, musí ho pri posudzovaní povinnosti zohľadniť. Podrobné pravidlá pre daň z príjmov fyzických osôb zverejňuje Finančná správa.
Priznanie je povinné aj pri daňovej strate, hoci príjmy uvedenú hranicu nepresiahnu. Ak živnostník priznanie podať nemusí, môže tak urobiť dobrovoľne, napríklad keď chce získať späť zaplatené preddavky na daň. Daňové priznanie živnostníka za rok 2026 preto nemožno posudzovať iba podľa toho, koľko mu po odpočítaní nákladov zostalo.
Najskôr treba zhromaždiť príjmy a doklady
Živnostník by si mal pripraviť evidenciu príjmov, výpisy z podnikateľského aj osobného účtu používaného na podnikanie, pokladničné doklady a zoznam hotovostných platieb. Pri daňovej evidencii alebo jednoduchom účtovníctve sa spravidla sledujú prijaté úhrady. Samotná faktúra vystavená v decembri 2026 preto nemusí patriť do príjmov roku 2026, ak ju zákazník zaplatí až v nasledujúcom roku. Rozhoduje však spôsob evidencie a konkrétna situácia podnikateľa.
Kontrolovať treba aj menej bežné príjmy súvisiace s podnikaním. Môže ísť napríklad o podnikateľskú dotáciu, náhradu škody na obchodnom majetku, príjem z predaja majetku zaradeného v podnikaní alebo dar poskytnutý v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Nie každá suma pripísaná na účet je zdaniteľným príjmom, no pri každej platbe by mal živnostník vedieť preukázať jej pôvod a správne daňové posúdenie.
Ak bol živnostník zároveň zamestnancom, potrebuje potvrdenie od zamestnávateľa o zdaniteľných príjmoch, zaplatenom poistnom a zrazených preddavkoch na daň. Nepodáva dve priznania, ale jedno priznanie typu B, v ktorom spojí príjem zo zamestnania s príjmom z podnikania. Preddavky zrazené zo mzdy sa následne započítajú proti celkovej dani.
Pripraviť si treba aj údaje o povinne zaplatených sociálnych a zdravotných odvodoch, doklady o príspevkoch do tretieho piliera a podklady k daňovému bonusu na deti. Pri nezdaniteľnej časti na manželku alebo manžela sú potrebné aj údaje o vlastných príjmoch druhého z manželov a o splnení zákonných podmienok. Kompletný postup prináša aj návod na daňové priznanie živnostníka v roku 2027.
Výdavky môžu byť paušálne alebo skutočné
Po spočítaní príjmov nasleduje výber výdavkov. Živnostník môže použiť skutočné preukázateľné náklady alebo paušálne výdavky. Pri príjmoch z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti nemožno za rovnaké obdobie tieto spôsoby ľubovoľne kombinovať. Ak má človek živnosť aj ďalšiu samostatnú činnosť patriacu do rovnakej skupiny príjmov, zvolí pre ne jednotný spôsob.
Paušálne výdavky za rok 2026 predstavujú 60 % z príjmov, najviac však 20 000 eur. K vypočítanému paušálu možno pripočítať povinne zaplatené sociálne a zdravotné poistné súvisiace s podnikaním. Paušál môže využiť živnostník, ktorý nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty počas celého roka. Ak sa platiteľom stal až počas roka alebo ním v priebehu roka prestal byť, túto možnosť ešte môže mať.
| Príjem za rok 2026 | 60 % z príjmu | Uplatniteľný paušál |
|---|---|---|
| 20 000 eur | 12 000 eur | 12 000 eur |
| 30 000 eur | 18 000 eur | 18 000 eur |
| 33 333,33 eura | 20 000 eur | 20 000 eur |
| 40 000 eur | 24 000 eur | 20 000 eur |
| 50 000 eur | 30 000 eur | 20 000 eur |
Strop začne obmedzovať paušál pri príjme nad 33 333,33 eura. Pri príjme 40 000 eur už živnostník neodpočíta 24 000 eur, ale najviac 20 000 eur. Zaplatené odvody sa však odpočítajú navyše. Ďalšie podmienky, povinnú evidenciu aj porovnanie so skutočnými nákladmi vysvetľuje článok o paušálnych výdavkoch za rok 2026.
V paušále sú už zahrnuté bežné náklady na telefón, počítač, auto, materiál, kanceláriu či stravovanie. Nemožno ich preto odpočítať druhýkrát. Aj pri paušále musí podnikateľ viesť evidenciu príjmov, zásob a pohľadávok. Ročný strop 20 000 eur sa nekráti podľa počtu mesiacov podnikania, takže platí aj pre človeka, ktorý si živnosť otvoril až počas roka.
Skutočné výdavky sa oplatia najmä podnikateľom s vyššími nákladmi na materiál, tovar, subdodávateľov, nájomné alebo drahší majetok. Náklad musí súvisieť s dosiahnutím, zabezpečením alebo udržaním zdaniteľného príjmu, musí byť zaevidovaný a podnikateľ ho musí vedieť preukázať. Ak sa majetok používa aj súkromne, do výdavkov patrí iba podnikateľská časť, prípadne zákonom určený paušál pri vybraných výdavkoch.
Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti
Rozdiel medzi príjmami a daňovými výdavkami tvorí čiastkový základ dane z podnikania. Pri paušále je postup jednoduchý: od príjmov sa odpočíta paušál a zaplatené povinné poistné. Pri skutočných výdavkoch sa odpočítajú daňovo uznateľné náklady vrátane zaplatených odvodov. Ak sú skutočné výdavky vyššie než príjmy, môže vzniknúť daňová strata.
Kladný základ dane z aktívnych príjmov možno znížiť o nezdaniteľné časti. Nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2026 je pri základe dane najviac 26 083,13 eura vo výške 5 966,73 eura. Pri vyššom základe sa postupne znižuje podľa zákonného vzorca. Ak mal živnostník aj zamestnanie, nezdaniteľná časť sa uplatní najskôr proti základu dane zo mzdy. Zo základu dane zo živnosti sa odpočíta iba jej nevyužitý zvyšok.
Za splnenia zákonných podmienok možno uplatniť aj nezdaniteľnú časť na manželku alebo manžela a vlastné príspevky do tretieho piliera alebo celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu, najviac do 180 eur ročne. Samotné manželstvo na odpočet nestačí. Manželia musia žiť v spoločnej domácnosti a manželka alebo manžel musí spĺňať aspoň jednu zákonnú podmienku, napríklad starostlivosť o maloleté dieťa, evidenciu uchádzača o zamestnanie alebo zdravotné postihnutie.
Po odpočítaní nezdaniteľných častí vznikne znížený základ dane. Ak zdaniteľné príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2026 nepresiahnu 100 000 eur, na príslušný základ dane sa použije sadzba 15 %. Rozhodujú pritom príjmy pred odpočítaním výdavkov, nie výsledný zisk. Pri príjmoch nad 100 000 eur sa uplatnia progresívne sadzby 19 %, 25 %, 30 % a 35 % podľa jednotlivých pásiem základu dane.
| Položka modelového výpočtu | Suma |
|---|---|
| Príjmy zo živnosti | 40 000 eur |
| Paušálne výdavky | 20 000 eur |
| Zaplatené odvody | 5 100 eur |
| Čiastkový základ dane | 14 900 eur |
| Nezdaniteľná časť na daňovníka | 5 966,73 eura |
| Základ dane po odpočte | 8 933,27 eura |
| Daň pri sadzbe 15 % | 1 339,99 eura |
Daňový bonus sa odpočítava až od vypočítanej dane
Model počíta so živnostníkom bez zamestnania, ďalších príjmov, manželky, tretieho piliera a detí. Pri príjme 40 000 eur je 60-percentný paušál vyšší ako zákonný strop, preto možno odpočítať iba 20 000 eur. Po pripočítaní odvodov dosiahnu celkové daňové výdavky 25 100 eur a čiastkový základ dane predstavuje 14 900 eur.
Pri príjmoch z podnikania nad 100 000 eur sa 15-percentná sadzba neuplatní. Znížený základ dane sa rozdelí do pásiem: do 43 983,32 eura sa použije 19 %, v pásme nad túto sumu do 60 349,21 eura 25 %, následne do 75 010,32 eura 30 % a nad túto hranicu 35 %. Pri súbehu viacerých druhov príjmov je preto vhodné vychádzať z jednotlivých častí priznania, nie len z jednoduchého výpočtu z obratu živnosti.
Daňový bonus na dieťa neznižuje základ dane, ale až vypočítanú daň. V roku 2026 je najviac 100 eur mesačne na dieťa mladšie ako 15 rokov a 50 eur mesačne na dieťa vo veku od 15 do 18 rokov. Nárok závisí aj od počtu mesiacov, počtu detí a výšky aktívneho základu dane; pri vyššom základe sa bonus kráti. Živnostník by preto nemal automaticky odpočítať maximálnu ročnú sumu bez kontroly všetkých podmienok.
Priznanie za rok 2026 treba podať a daň zaplatiť do 31. marca 2027. Lehotu možno oznámením podaným do pôvodného termínu predĺžiť najviac o tri celé kalendárne mesiace, teda do 30. júna 2027. Ak mal daňovník zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí, odklad môže byť najviac o šesť mesiacov, do 30. septembra 2027. Nový termín je zároveň termínom zaplatenia dane.
Pred elektronickým odoslaním treba skontrolovať, či priznanie obsahuje všetky druhy príjmov, správnu sumu zaplatených odvodov, zvolený spôsob výdavkov a prípadné daňové zvýhodnenia. Osobitnú pozornosť si zaslúži rozdiel medzi príjmom a základom dane. Príjem rozhoduje napríklad o nároku na 15-percentnú sadzbu, kým daň sa počíta až zo základu po odpočítaní výdavkov, daňovej straty a nezdaniteľných častí.
