Snáď každý bežný zamestnanec na Slovensku vie, na koľko dovolenky má počas roka nárok. Legislatíva zamestnávateľom prikazuje, aby ľuďom dopriali aspoň štyri týždne voľna. Zamestnanci, ktorí dosiahli vek 33 rokov alebo sa trvale starajú o dieťa, majú nárok až na päť týždňov plateného voľna.
Ešte viac dovolenky zákon garantuje pedagogickým, vedeckým, výskumným alebo odborným zamestnancom. Patria medzi nich učitelia, ktorí môžu dovolenkovať až osem týždňov v roku. Zákon pri dovolenke hovorí len o minimálnych limitoch. V pracovných a kolektívnych zmluvách si môžu zamestnanci so zamestnávateľmi dohodnúť aj viac voľna.
Platí to aj pri učiteľoch. Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek pre Finsider hovorí, že v kolektívnej zmluve, ktorá zastrešuje všetkých učiteľov, je na tento rok dohodnutých minimálne deväť týždňov dovolenky pre učiteľov. Navyše, školy si môžu v individuálnych kolektívnych zmluvách dohodnúť aj viac.
Aj bežný zamestnanec môže mať viac voľna
Maximálny limit na počet týždňov voľna pritom neexistuje. „Sú aj také školy, ktoré mali v minulosti len osem týždňov dovolenky, ale s riaditeľom sa dohodli a teraz majú možno aj desať týždňov. Zväz to neskúma. Každá škola má právnu subjektivitu, základná organizácia má právnu subjektivitu a je to v kompetencii riaditeľa školy a odborovej organizácie. Maximálna hranica pritom neexistuje, platí len minimálna hranica v zákone,“ vysvetľuje P. Ondek.
Viac ako štyri či päť týždňov dovolenky v roku môžu mať aj bežní zamestnanci. Aj tu platí, že si podmienky musia dohodnúť v rámci kolektívnych a pracovných zmlúv. Riešia to najmä odborové organizácie, ktoré vo firmách fungujú. Keď nie je u zamestnávateľa zriadená žiadna odborová organizácia, zamestnanci si môžu viac dovolenky vyjednať individuálne, alebo ako kolektív s firmou spísať kolektívnu zmluvu.
Počet dní dovolenky sa potom ešte odlišuje pri zamestnancoch s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom a s pružným pracovným časom. Pracovníkovi s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého roka patrí toľko dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Pracovník s pružným pracovným časom má nárok na toľko dovolenky, aký je čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času na jeden deň.
Dovolenku si treba odpracovať
Ak chce niekto dovolenku, nedostane ju napríklad po týždni od nástupu do práce. Zamestnanec musí u daného zamestnávateľa odpracovať aspoň 60 dní. Ak u neho nepracoval celý rok, ale iba niekoľko mesiacov, má nárok pomernú časť dovolenky.
Počíta sa tak, za každý odpracovaný mesiac mu patrí jedna dvanástina dovolenky na celý rok. Keď zamestnanec nestihne odpracovať ani 60 dní v roku, bude sa jeho dovolenka počítať podľa odpracovaných dní. Inak povedané, za každých 21 odpracovaných dní v roku mu patrí jedna dvanástina dovolenky na celý rok.
Legislatíva ešte pozná takzvané dodatkové voľno. Avšak nárok naň majú len zamestnanci, ktorí pracujú v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou chorobou, ďalej pracujú s infekčnými materiálmi a sú vystavení priamemu nebezpečenstvu nákazy, ionizujúceho žiarenia, pracujú pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých, ďalej pri nepretržitej práci aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach, prípadne ak niekto pracuje s chemikáliami.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
