Odkedy na Slovensku platíme eurom, bola táto mena silnejšia ako americký dolár (USD), dnes to už neplatí. Predovšetkým vojna na Ukrajine, energetická kríza a kroky Európskej centrálnej banky spôsobili, že v pondelok 29. augusta podľa kurzového lístka NBS stálo jedno euro 0,9986 USD.
„Európska centrálna banka až príliš dlho otáľala so zdvihnutím úrokových sadzieb a inflácia v eurozóne sa v júli vyšplhala na 8,9 % medziročne. Americká centrálna banka začala zvyšovať sadzby oveľa skôr a kvôli rýchlo rastúcej inflácii to vyzerá tak, že ešte pritvrdí. Pomaly sa začína hovoriť o zvýšení o celý jeden percentuálny bod, takto naposledy Fed zdvihol sadzbu v roku 1981,“ vysvetľuje Martin Luňáček, výkonný riaditeľ investičnej platformy Portu. V Amerike sú podľa neho evidentne rozhodnutí zastaviť infláciu aj za cenu vyvolania recesie. V Európe je však potrebné našľapovať po špičkách kvôli vysoko zadlženým krajinám predovšetkým južnej Európy. Zvýšenie sadzieb totiž znamená drahšie financovanie štátneho dlhu prostredníctvom novo emitovaných dlhopisov, čo najzadlženejšie krajiny nemusia ustáť. Investori tak pre istotu posielajú peniaze do dolárových aktív, čo euro ďalej oslabuje.
Vývoj kurzu EUR/ESD za ostatný rok
Slovákom investujúcim do amerických akcií však tento vývoj prináša profit. Ak je totiž hodnota amerických akcií v portfóliu 10 000 dolárov, pri kurze napríklad 1,10 USD/EUR má toto portfólio hodnotu 9 091 eur. Pri vyrovnanom kurze je to už 10 000 eur, pri slabšom eure je to ešte viac.
Ak by bol vývoj opačný, dolárové investície by vplyvom kurzových pohybov strácali na svojej hodnote vyjadrenej v eurách – teda v domácej mene slovenského investora. „Ak by bolo posilnenie eura výrazné, v takomto prípade by bolo vhodné zabezpečiť investíciu voči kurzovému riziku. V dnešnej situácii sa to však neoplatí, keďže podobný vývoj je vysoko nepravdepodobný,“ približuje Martin Luňáček.
Dôležitý je ale aj nepriamy efekt posilňovania dolára. A ten nie je vždy pozitívy. Silný dolár totiž zvýši infláciu v krajinách, ktoré nakupujú komodity denominované v dolári, čo je väčšina svetových komodít a väčšina krajín, vrátane Slovenska. Kvôli slabšiemu euru sú komodity pre domácich výrobcov drahšie, čo sťažuje fungovanie firiem a brzdí ekonomický rast.
Navyše, voči slabšiemu euru nie sú imúnne ani americké spoločnosti. Vyše 40 % tržieb firiem z indexu S&P 500 totiž pochádza z Európy a jedno zarobené euro ešte pred rokom pre ne znamenalo 1,22 dolára. Dnes to nie je ani dolár. Dôležité teda je, do akej miery sa samé zaisťujú voči kurzovému riziku a v akej mene majú dohodnuté kontrakty.
Budúci vývoj závisí od viacerých faktorov. V septembri sa očakáva ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb zo strany ECB, na trhu však panuje väčšinou presvedčenie, že k razantnému skoku nepríde. Zároveň budú dôležité kroky amerického FED-u a to, či sa európska a americká ekonomika vyhnú recesii (USA už oficiálne v miernej recesii sú).
Najlepším odporúčaním pre investorov je preto investovať dlhodobo a pravidelne. Len vďaka tomu dokážu zmierňovať riziko plynúce z aktuálne neistej situácie a na prípadných prepadoch trhov v dlhodobom horizonte zarobiť.