Európska centrálna banka (ECB) pripravuje digitálne euro, teda elektronickú podobu hotovosti vydávanú centrálnou bankou. Nemá nahradiť bankovky, mince ani dnešné platobné možnosti. Ak Európska únia schváli potrebnú legislatívu v roku 2026, centrálna banka chce byť pripravená na jeho možné prvé vydanie v priebehu roka 2029.
Projekt ešte nie je definitívne schválený. O tom, či digitálne euro vôbec vznikne, rozhodne ECB až po prijatí európskej legislatívy. Už teraz je však jasné, že nepôjde o ďalšiu kryptomenu. Finsider prináša odpovede na najdôležitejšie otázky.
Čo je digitálne euro?
Digitálne euro by bolo verejnými peniazmi v elektronickej podobe. Vydávala by ho ECB podobne, ako dnes vydáva hotovosť, a jedno digitálne euro by malo vždy rovnakú hodnotu ako jedno euro v minciach alebo bankovkách. Ľudia by ho mali uložené na osobitnom účte alebo v digitálnej peňaženke, ktorú by im poskytla banka alebo iný oprávnený sprostredkovateľ. Platiť by sa dalo telefónom alebo kartou, na internete aj bez pripojenia. Základné služby by mali byť pre bežných používateľov bezplatné.
Digitálne platby už máme. Na čo potrebujeme digitálne euro?
Bezhotovostné platby dnes zabezpečujú najmä banky a súkromné platobné spoločnosti. Mnohé kartové schémy používané v Európe prevádzkujú firmy so sídlom mimo Európskej únie. Digitálne euro by prinieslo jednotný európsky platobný prostriedok, ktorý by sa dal použiť v celej eurozóne.
Rozdiel by bol aj v tom, kto peniaze vydáva. Zostatok na bankovom účte je záväzkom obchodnej banky, kým digitálne euro by bolo priamym záväzkom centrálnej banky.
Nahradí digitálne euro hotovosť a dnešné platobné metódy?
Nie. Malo by dopĺňať hotovosť, karty, prevody a mobilné platby. ECB opakovane uvádza, že ľudia si majú zachovať možnosť vybrať si spôsob platenia.
Prečo bude suma v digitálnej peňaženke obmedzená?
Ak by ľudia hromadne presúvali peniaze z bankových účtov do digitálnych peňaženiek, banky by prišli o časť vkladov. Vklady pritom využívajú ako jeden zo zdrojov na poskytovanie úverov. Náhly odlev peňazí by preto mohol ohroziť ich likviditu a stabilitu.
Digitálne euro sa v tomto smere podobá hotovosti. Po presune peňazí z účtu do digitálnej peňaženky už nejde o vklad v obchodnej banke, ale o peniaze centrálnej banky.
Konečný limit zatiaľ nie je určený. ECB na žiadosť európskych zákonodarcov preverovala sumy od 500 do 3 000 eur na osobu. Aj nad tento limit by však malo byť možné zaplatiť, ak by si používateľ peňaženku prepojil s bankovým účtom.
Kedy by sa mohlo začať digitálne euro používať?
ECB chce byť pripravená na možné prvé vydanie počas roka 2029, ak bude príslušné nariadenie prijaté v roku 2026. Pilotné testovanie je naplánované na druhú polovicu roka 2027 a má trvať dvanásť mesiacov. Ani rok 2029 však nie je záväzným termínom. O vydaní rozhodne Rada guvernérov ECB až po prijatí právneho rámca.
Bude ECB vidieť, kto a za čo platí?
Podľa navrhovaného systému nie. ECB a národné centrálne banky by z prijatých platobných údajov nemali vedieť identifikovať používateľa ani zistiť, čo si kúpil. Online platby by však spracúvala banka alebo iný poskytovateľ, ktorý musí dodržiavať pravidlá proti praniu špinavých peňazí. Pri platbách bez internetového pripojenia má byť ochrana súkromia ešte silnejšia. Údaje o transakcii by zostali v zariadeniach platiteľa a príjemcu a nemali by sa posielať banke ani Eurosystému. Konečné pravidlá však bude určovať ešte neschválená legislatíva.
Koľko bude celý systém stáť?
ECB odhaduje náklady Eurosystému na vývoj približne na 1,3 miliardy eur do možného prvého vydania. Od roku 2029 by prevádzka mala stáť asi 320 miliónov eur ročne. Samostatné náklady budú mať banky a ďalší poskytovatelia platobných služieb. ECB odhaduje ich počiatočné investície na štyri až 5,8 miliardy eur. Konečná suma bude závisieť od výslednej podoby systému.
Je digitálne euro kryptomena?
Nie. Kryptomeny ako bitcoin nemajú centrálneho emitenta a ich cena sa môže prudko meniť. Digitálne euro by vydával Eurosystém a jeho hodnota by bola pevne viazaná na euro. Jedno digitálne euro by malo vždy hodnotu jedného eura.
Rozdiel by bol aj v použitej technológii. Digitálne euro nemá fungovať na blockchaine, teda decentralizovanej databáze používanej napríklad pri bitcoine. Platby a zostatky by evidovala centralizovaná platforma Eurosystému, hoci má využívať niektoré technické princípy známe z decentralizovaných systémov.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
