Medziročná miera inflácie dosiahla 11,9%, medzimesačne tak spomalila o takmer dva percentuálne body na úrovne porovnateľné s aprílom minulého roka. Oproti predchádzajúcemu mesiacu ceny poklesli o 0,1%, čo je záporný vývoj prvýkrát od konca roka 2020.

Medzimesačne sa o pokles postaralo najmä administratívne opatrenie, keďže od mája boli znovuzavedené obedy zadarmo. V kategórii závodných jedální preto došlo k poklesu cien o 15% m/m a príspevok k medzimesačnej inflácii bol záporný na úrovni -0,2pb. Bez tohto opatrenia by tak rast cien aj na medzimesačnej báze bol ešte jemne pozitívny. Citeľnejší impulz smerom nadol prišiel aj z cien palív (-2,6% m/m). Naopak, v máji sme si oproti aprílu priplatili za potraviny (+0,4% m/m), a to najmä mäso; ale aj za obuv s medzimesačným nárastom cien o necelé tri percentá.

Štruktúra medziročnej inflácie sa výraznejšie nemení. Stále sú najvýznamnejším prispievateľom ceny potravín (4,8 percentuálneho bodu), najmä cez položky ako mlieko, syry, vajcia a chlieb a obilniny. Kategória bývanie a energie prispela 2,8 percentuálneho bodu; plyn, elektrina a ostatné palivá z toho až 1,4 bodu.

Dezinflačná perióda tak naďalej pokračuje. A hoci je súčasné vyklesávanie medziročného rastu cien najmä dôsledkom rastúcej bázy z minulého roka (čiže levelu, voči ktorému sa porovnávame), z trhov prichádzajú signály o poľavovaní inflačných tlakov, čo sa postupne prelieva aj do dát o inflácii.

Vzhľadom na svižný pokles inflácie, svižnejší než sme pôvodne očakávali, môže byť priemerná miera rastu cien v tomto roku o niečo nižšia než náš pôvodný odhad vo výške 12%. Nateraz sa zdá, že jednocifernú mieru medziročného nárastu cien by sme mohli dosiahnuť už v úvode jesene. Dôležitým determinantom pre tento vývoj však bude rast miezd, ktoré sú dôležitou nákladovou položkou firiem a môžu tak za určitých okolností brzdiť pokles cien.

Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne