Coface Barometer rizík krajín a sektorov ukazuje, že makroekonomika čelí v 3. kvartáli skúške z dôvodu zhoršenia mikroekonomických podmienok.

Pozitívne správy zo začiatku roka 2023 striedajú ku koncu roka obavy – popri rizikách, s ktorými krajiny už bojujú a z ktorých mnohé sa prehlbujú, ako finančná stabilita, sociálne a politické riziká, je zjavné, že ani boj s infláciou ešte nie je vyhratý. „S výnimkou energií zostáva inflácia výrazne nad cieľmi stanovenými centrálnymi bankami, pričom situácia na trhu s ropou sa po útokoch v Izraeli opäť vyostrila. Všetky hlavné ukazovatele naznačujú prudké spomalenie aktivity ku koncu roka aj v Severnej Amerike a v eurozóne, pričom oživenie čínskej ekonomiky narazilo rýchlo na štrukturálne nedostatky a chýbajúcu dôveru domácností a firiem,“ konštatuje na základe najnovšieho Coface Barometra rizík krajín a sektorov generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko Rudolf Kypta. 

Nadnárodná spoločnosť Coface, globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika, v tejto súvislosti upravila 7 hodnotení rizík krajín (2 zvýšenia a 5 znížení) a 33 hodnotení sektorových rizík (17 zvýšení a 16 znížení), čo odráža určitú stabilitu očakávaní Coface najbližších 18 mesiacov, avšak v prostredí, ktoré je naďalej volatilné a neisté. „V regióne strednej a východnej Európy došlo k zvýšeniu rizika platobnej neschopnosti v drevárskom sektore, agropotravinársky sektor si, naopak, hodnotenie polepšil,“ konštatuje Rudolf Kypta.

Koniec roka bude vo svete menej sľubný

Ilustračná snímka: pexels.com

Smerom k multipolárnemu svetu 

Okrem pretrvávania a dokonca zintenzívnenia čínsko-amerického súperenia sa v posledných mesiacoch odohralo niekoľko významných udalostí, ktoré ešte viac narušili geopolitickú situáciu. Rozšírenie skupiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čí na a Južná Afrika) o šesť nových členov – Saudská Arábia, Argentína, Egypt, Spojené arabské emiráty, Etiópia a Irán znamená podľa niektorých koniec dominancie skupiny G7 a s ňou aj povojnového usporiadania sveta.

Schopnosť skupiny BRICS+ ponúknuť alternatívnu víziu a podniknúť konkrétne kroky, ktoré by konkurovali skupine G7, však pravdepodobne zostane obmedzená (napätie medzi Čínou a Indiou, ciele skupiny).

Inflácia sa znižuje, riziká ostávajú

Ako sme predpokladali v našich predchádzajúcich Barometroch, inflácia v posledných mesiacoch naďalej „mechanicky“ ustupovala najmä vďaka cenám energií a komodít, ktoré sa pohybovali pod maximami dosiahnutými krátko po invázii Ruska na Ukrajinu. Pokračuje aj dezinflácia tovarov, ktorá súvisí s obnovením rovnováhy dopytu smerom k spotrebe služieb a návratom k normálnemu fungovaniu dodávateľských reťazcov,“ konštatuje Rudolf Kypta. Známky toho, že inflácia je dobre zakorenená, pretrvávajú a aj jadrová inflácia vo vyspelých ekonomikách klesá oveľa pomalšie. „Navyše sa zdá, že riziká, ktoré sme spomínali v súvislosti s opätovným vzostupom inflačných tlakov ku koncu roka, sa napĺňajú, keďže ceny ropy majú od leta stúpajúci trend,“ dodáva.

Rétorika, ktorá nasledovala po rozhodnutiach ECB, Fed a Bank of England (pauza v zvyšovaní sadzieb), naznačila, že hoci sa cyklus sprísňovania sadzieb možno skončil, v najbližších mesiacoch či štvrťrokoch sa neočakáva žiadne znižovanie sadzieb.

Nevýrazné oživenie v Číne

Pokovidové oživenie v Číne bolo nevýrazné, pričom hospodárske údaje o domácom dopyte aj vývoze sú slabé. Všeobecne očakávané oživenie spotreby je tiež pomerne slabé, keďže domácnosti boli opatrné a zrušenie politiky nulového Covid-19 a následné opätovné otvorenie čínskej ekonomiky dokázalo len nerovnomerne podporiť štruktúru spotreby.

Aj investície boli pre Čínu menej výrazným motorom rastu, keďže súkromný sektor bol naďalej opatrný vo vzťahu k fixným kapitálovým výdavkom, a to najmä v dôsledku trhu s nehnuteľnosťami.

Rast rizík v Európe

Zmeny v hodnotení sektorových rizík sa v tomto štvrťroku týkali najmä Európy, najmä v energetickom, poľnohospodársko-potravinárskom a papierenskom sektore. „Coface zlepšuje hodnotenie energetického sektora vo všetkých západoeurópskych krajinách s výnimkou Nemecka, najmä z dôvodu vyšších marží výrobcov uhľovodíkov a rafinérií,“ podotýka Rudolf Kypta. Poľnohospodársko-potravinársky sektor v regióne sa tiež teší pozitívnejšej dynamike, na rozdiel od papierenského sektora, ktorý zaznamenáva najväčší počet znížení ratingu.

V minulom roku, po ruskej invázii na Ukrajinu, spoločnosť Coface varovala pred rizikom zvýšených sociálnych rizík v dôsledku rastu cien energií, základných tovarov a potravín. Pri aktualizácii ukazovateľa politického rizika na rok 2022 Coface toto varovanie zopakovala. „V tomto vydaní ukazovateľa politických rizík na rok 2023 naše obavy narastajú. Erózia životnej úrovne ľudí vyvolala nové zdroje frustrácie,“ konštatuje na základe výsledkov Coface Barometra Rudolf Kypta.

V ostatných rokoch sa politické riziko v rôznych podobách a v krajinách (Srí Lanka, Argentína, Niger, Gabon) opakovane objavuje v správach aj v prípade vyspelých ekonomík (Izrael, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty). „Zdá sa, že sociálne a politické riziko je vo svete na vzostupe. Ten sa stáva čoraz nestabilnejším v dôsledku pretvárania globálneho ihriska a citeľného ohrozenia klimatickými zmenami,“ podotýka.

Počet konfliktov rastie

Pokiaľ ide o bezpečnosť, v roku 2022 sa zvýšil počet konfliktov s obzvlášť vysokým počtom obetí. Ak sa niektoré konflikty upokojili (Afganistan, Jemen), iné sa objavili alebo zintenzívnili. Ako napríklad v septembri Náhorný Karabach, ktorý poukazuje na pretrvávajúcu hraničnú krízu medzi Arménskom a Azerbajdžanom. V Afrike sa počet aktívnych konfliktov (štátnych aj neštátnych) na kontinente od roku 2010 takmer strojnásobil Tento trend súvisí najmä s bojom proti džihádistickým skupinám pôsobiacim napríklad v Burkine Faso, Mali, Nigeri, Čade a Nigérii Tento zhoršený bezpečnostný kontext v Saheli a ťažkosti pri potláčaní islamistického povstania od roku 2020 zohrali úlohu aj pri nedávnych politických otrasoch v regióne. Po Mali a Čade v roku 2021 a Burkine Faso (dvakrát) v minulom roku zažil Niger v lete tohto roku štátny prevrat.