Prebytok zahraničného obchodu sa v októbri ďalej rozširoval. Obrat v zahraničnom obchode však naznačoval, že slovenský exportný priemysel nateraz už nerastie, skôr naopak. Výrazne rozšírenie prebytkov zahraničného obchodu, najmä s obdobím minulého roka, súvisí najmä s priaznivým cenovým vplyvom pri dovoze energetických komodít, ale i slabnúcimi reálnymi dovozmi v dôsledku utlmeného domáceho dopytu.

Medziročný rast vývozov ide predovšetkým na vrub vyšších vývozov áut, ktoré sa zotavili po uvoľnení úzkych hrdiel. Ďalší rast v automobilovom priemysle sa však v posledných mesiacoch zastavil a medziročný rast je najmä výsledkom zvyšovania produkcie v prvej polovici tohto roka.

Podľa údajov Štatistického úradu objem vývozov v októbri prevýšil objem dovozov o 548 mil. EUR. 12-mesačný prebytok zahraničného obchodu sa zvýraznil z 1,3% na 1,6% HDP a zaznamenal najvyššiu úroveň od konca roku 2021.

Objem vývozov sa v októbri podľa prepočtov Štatistického úradu ďalej znižoval, a to o 1,1% (sezónne očistené). Vďaka priaznivej minuloročnej porovnávacej základni sa v medziročnom porovnaní po mesačnej pauze predsa len vrátil do kladných čísel, keď bol medziročne vyšší o 2,9% (po 0,3% poklese minulý mesiac). V kľúčovej kategórií vývozov – strojoch a prepravných zariadeniach, sa dynamika medziročného rastu vývozov ale spomalila z 8,8% na 8,3%, keď tu vývozy pokračovali v trende z minulých mesiacov a ďalej klesali z májového vrcholu, oproti ktorému už boli nižšie o 8% (sezónne očistené – prepočet UniCredit Bank).

Ostatné kategórie priemyslu v priemere i v októbri vykazovali medziročne nižšie vývozy, dynamika ich medziročného poklesu sa však výraznejšie zmiernila z -13,1% na -5,5%, keď sa ich objem v porovnaní so septembrom pomerne významne zvýšil, najmä vďaka rôznym trhovým výrobkom.

V porovnaní so septembrom sa znížil aj objem dovozov, a to o 0,5% (sezónne očistené). Na rozdiel od vývozov boli dovozy nižšie aj v medziročnom porovnaní, avšak dynamika ich medziročného poklesu sa pomerne významne zmiernila – z -8,7% na -1,0%. Naďalej pritom platí, že dovozy v medziročnom porovnaní tlačia nadol predovšetkým nižšie nominálne dovozy energetických komodít, predovšetkým v dôsledku korekcie ich cien.

V októbri sa na Slovensko doviezlo medziročne o 26,6% menej palív a mazív. Dovozy v ostatných kategóriách boli v októbri už medziročne vyššie o 3,5%, najmä v dôsledku vyšších dovozov strojov a prepravných zariadení, či rôznych priemyselných výrobkov. Tie pritom rástli aj v medzimesačnom porovnaní. V týchto kategóriách sa miešajú predovšetkým rôzne investičné dovozy s dovozmi materiálu a polotovarov do výroby.

Pri očakávanom utlmovaní investičnej aktivity, by to mohla byť dobrá správa pre produkciu priemyslu na nasledujúce mesiace. Vyšší dovoz materiálu do výroby by mohol signalizovať i blížiaci sa nárast produkcie. Úplne sa však nedá vylúčiť ani hypotéza, že vyššie dovozy materiálu súvisia s vyčerpaním „nadzásob“ z obdobia úzkych hrdiel, t.j. že obdobie znižovanie (korekcie) zásob sa skončilo a dovozná náročnosť produkcie sa zvýšila (resp. vrátila na úrovne z obdobia pred rokom 2019).

Výhľad

V nasledujúcich dvoch mesiacoch by sa prebytky zahraničného obchodu mali zúžiť, v samom závere roka sa zahraničný obchod pod vplyvom tradičnej sezóny najskôr nakrátko vráti i do deficitu. Po zohľadnení tradičnej sezóny bude zahraničný obchod ale naďalej v prebytkoch.

K zlepšeniu bilancie by mohla prispievať (medziročne) stále nižšia domáca spotreba a slabnúca súkromná investičná aktivita. Slabšia nálada domáceho priemyslu však ale naznačuje, že ani v nasledujúcich dvoch mesiacoch roka najskôr neuvidíme zásadnejšie zrýchlenie rastu na strane vývozov. Výsledkom tak bude spomalenie až zastavenie rozširovania 12-mesačného kumulovaného prebytku zahraničného obchodu.

Po tohtoročnej korekcii v zahraničnom obchode a návratu k prebytkom očakávame budúci rok obdobie stabilizácie bilancie (prebytku) zahraničného obchodu približne na tohtoročnej úrovni. Ďalšie výraznejšie rozšírenie prebytkov zahraničného obchodu očakávame najmä v roku 2026, spolu s nábehom produkcie u viacerých ohlásených investícií v automobilovom priemysle.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank