Národná banka Slovenska ukazuje, že predaj firemných dlhopisov mieni podrobiť naozaj podrobnej kontrole. Potom, čo začiatkom mája zverejnila, čo všetko bude kontrolovať pri predaji dlhopisov, tento týždeň oznámila udelenie troch pokút. Všetky dostali firmy zo skupiny Proxenta. Spolu musia zaplatiť 20-tisíc eur.
Jednu pokutu vo výške 5-tisíc eur dostala spoločnosť Proxenta Private Equity. Druhú pokutu takisto v sume 5-tisíc eur NBS udelila firme Proxenta Invest. A tretiu pokutu dostali obe firmy spolu – každá po 5-tisíc eur.
„Spoločnosti skupiny Proxenta dostali pokutu za to, že verejne ponúkali dlhopisy, pričom pred tým nezverejnili schválený prospekt cenného papiera,“ povedal hovorca NBS Peter Majer. Zákon o cenných papieroch totiž vyžaduje, aby firma zverejnila prospekt, ak celková hodnota verejnej ponuky cenných papierov v Európskej únii za obdobie 12 mesiacov presahuje milión eur.
Proxenta nemusí byť jediná, NBS chce viac kontrolovať dlhopisy
Všetky tri rozhodnutia o uložení sankcie už nadobudli právoplatnosť a preto v súčasnosti nie je voči nim možné podať rozklad. „Napriek tomu, že sme sa nestotožnili s výhradami regulátora, rozhodli sme sa ich akceptovať a uhradiť,“ povedal pre Finsider PR manažér spoločnosti Proxenta Ľubo Šulko. Firma podľa neho víta, že „dohľad v segmente korporátnych dlhopisov sa posilní a tiež to, že NBS apeluje na zodpovednosť a akcentuje to, že kvalifikované investičné rozhodnutie si vyžaduje určitú mieru finančnej gramotnosti.“
Spoločnosť Proxenta financuje svoj biznis vydávaním dlhopisov už dlhodobo. Na svojej internetovej stránke tvrdí, že od svojho založenia v roku 2009 sprostredkovala klientom investície vo výške 60 miliónov eur. Pokuta vo výške 20-tisíc eur za to, že Proxenta vydávala dlhopisy bez toho, aby na internetovej stránke zverejnila ich prospekt, ukazuje na to, ako vážne to centrálna banka myslí s kontrolou predajcov týchto cenných papierov. Začiatkom mája zverejnila takzvaný dohľadový benchmark, ktorým sa bude riadiť pri kontrole jednotlivých subjektov. NBS v ňom tvrdí, že väčšinu investícií do podnikových dlhopisov považuje za rizikovú investíciu.
„Tieto podnikové dlhopisy a ich emitenti zväčša nemajú rating a až na niekoľko výnimiek nie sú obchodované na regulovaných trhoch, čo má za následok neexistenciu likvidného sekundárneho trhu pre tieto cenné papiere,“ tvrdí NBS. Investori navyše majú často problém získať informácie o jednotlivých dlhopisoch a firmách, ktoré ich vydávajú. Zdrojom informácií je najmä prospekt cenného papiera. Ten síce schvaľuje centrálna banka, ale len po formálnej stránke. Schválený prospekt neznamená, že ide o bezpečnú investíciu.
Len vlani firmy vydali dlhopisy za 2,5 miliardy
„Pri emisiách podnikových dlhopisov bez povinnosti vypracovať prospekt cenného papiera často nie sú pre investorov dostupné dôležité a dôveryhodné informácie o hospodárení emitenta a súvisiacom podnikateľskom zámere, ktorý je predmetom financovania,“ tvrdí NBS v dohľadovom benchmarku.
Centrálna banka vníma ako problém, že sa dlhopisy dostávajú aj k bežným ľuďom, ktorí tomuto investičnému nástroju nerozumejú a veria, že ide o vyššie úročenú alternatívu termínovaných vkladov. Centrálna banka chce, aby predajca vždy informoval klienta o tom, že investícia do podnikového dlhopisu predstavuje pôžičku pre firmu, ktorá ho vydala a že „v prípade ekonomických problémov emitenta môže prísť o časť alebo aj o celú výšku ním investovaných prostriedkov, pričom na takúto stratu investovaného kapitálu klienta sa nevzťahuje žiaden garančný systém.“
Len vlani firmy na Slovensku vrátane bánk vydali dlhopisy za 2,5 miliardy eur. Prísnejšia kontrola by mala zabrániť tomu, aby v prípade problémov bežní klienti nedošli o všetky svoje úspory.