Akú daň platia živnostníci z príjmu? O jej sadzbe rozhoduje základ dane živnostníka pri zárobku za predchádzajúci rok. Každý rok je stanovaná hranica základu dane, od ktorej sa odvíja aj sadzba dane.
V prípade samostatne zárobkovo činnej osobe sa základ dane vypočíta rozdielom medzi príjmami a výdavkami. Základ dane sa ešte znižuje o nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka či manželku.
Akú daň platia živnostníci z príjmu za rok 2024:
- 15 % zo základu dane zisteného z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti zníženého o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť a o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti neprevyšujúce sumu 60 000 eur.
- zo základu dane zisteného z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti zníženého o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť a daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti prevyšujúce sumu 60 000 eur:
- 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne sumu 47 537,98 eura (176,8 – násobok sumy platného životného minima)
- 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 47 537,98 eura (176,8 – násobok sumy platného životného minima)
Príklad č. 1:
- Príjmy z podnikania nepresiahnu 60 000 eur a daňovníkov základ dane je vo výške 10 590 eur.
- Nakoľko zdaniteľné príjmy z podnikania daňovníka nepresiahnu sumu 60 000 eur, na výpočet daňovej povinnosti použije daňovník sadzbu dane 15 %.
Príklad č. 2:
- Príjmy z podnikania presiahnu 60 000 eur a daňovníkov základ dane je vo výške 20 590 eur.
- Nakoľko zdaniteľné príjmy z podnikania daňovníka presiahnu v roku 2024 sumu 60 000 eur a základ dane nepresiahne sumu 47 537,98 eura, na výpočet daňovej povinnosti použije daňovník sadzbu dane 19 %.
Daňové priznanie živnostníka v bodoch:
- Daňové priznanie živnostníka sa podáva vždy len elektronickou formou. Túto povinnosť majú v podstate všetci podnikatelia a firmy zapísané v obchodnom registri. Živnostník musí priznať svoje príjmy vtedy, ak zarobil viac ako je stanovená hranica, alebo vykazuje daňovú stratu.
- Živnostníci spravidla priznávajú príjmy z podnikania. V tomto prípade sú to napríklad rôzne služby, ktoré ponúkajú alebo tovary, ktoré predávajú. V zásade ide o akýkoľvek príjem zo Slovenska či zahraničia, ktorý štát zdaňuje a neoslobodzuje. Do príjmu nepočíta napríklad nemocenskú dávku či materskú.
- Zárobky živnostník priznáva cez elektronické daňové priznanie cez portál finančnej správy. V papierovej forme ho môže podať len podnikateľ, ktorý živnosť prerušil alebo s podnikaním úplne skončil. Keďže ide o príjmy z podnikania, musí použiť tlačivo daňového priznania typu B.
- Každý ho nájde v katalógu formulárov na svojom osobnom účte, ktorý má pri daniaroch. V tomto prípade treba hľadať sekciu dani z príjmov fyzickej osoby (typ B), ktorý je platný od v danom roku.
- Termín podania je v zásade pre všetkých rovnaký. Živnostníci to musia stihnúť do konca marca a dovtedy treba zaplatiť aj daň. Bez udania dôvodu si môžu tento termín predĺžiť do konca júna. O šesť mesiacov si ho môžu odložiť len tí živnostníci, ktorí mali aj príjem zo zahraničia.
- Pri odklade do konca júna či septembra tiež platí, že ak niekto predsa len podá daňové priznanie skôr, termín splatnosti dane zostáva dátum, do ktorého si živnostník priznanie príjmov odložil. Daň putuje do štátnej pokladnice cez takzvaný osobný účet daňovníka.
- Živnostník si samotný základ dane môže ešte znížiť rôznymi daňovými úľavami. Ide napríklad o nezdaniteľnú časť na daňovníka, na manželku či manžela, na doplnkové dôchodkové sporenie, daňový bonus na dieťa alebo aj na zaplatené úroky pri hypotéke. Každá z úľav má svoju stanovenú výšku a podmienky. Po ich uplatnení tak živnostník zaplatí aj nižšiu daň.
- O tom, akú daň platia živnostníci, rozhodne výška základu dane, od ktorej sa úľavy odpočítavajú.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
