Kto sa bude vyhýbať práci, nedostane ani dávky v hmotnej núdzi. Aspoň taký je zámer novely zákona o službách zamestnanosti, známy ako „Práca namiesto dávok“, ktorý ešte koncom mája prešiel parlamentom. Od začiatku septembra tak stratí dávku v hmotnej núdzi každý, kto môže pracovať a odmietne vhodnú pracovnú ponuku.
Podľa novely, ktorú podporili aj zamestnávateľské zväzy či mestá a obce, sa zmení prístup k poskytovaniu dávok. Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) tvrdí, že opatrenie sa nebude vzťahovať na ľudí, ktorí pre zdravotné či sociálne dôvody nemôžu pracovať. O dávky tak neprídu, no ich situáciu budú posudzovať úrady práce.
Ak si niekto nájde prácu a prijme vhodnú ponuku, dostane dávku v hmotnej núdzi ešte dva mesiace od začiatku zamestnania. Dávka bude v plnej výške, no postupne bude klesať. Ďalšie dva mesiace klesne na 75 percent, potom na 50 percent a napokon na 25 percent. Cieľom je podľa ministerstva práce motivovať ľudí k trvalému zamestnaniu.
Na Slovensku je v súčasnosti zhruba 123-tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi vrátane spoluposudzovaných osôb. Podľa ministerstva až 50-tisíc z nich by mohlo nastúpiť do práce.
Štát už pripravil prvé projekty
Súčasťou iniciatívy sú už aj prvé pilotné projekty napríklad v pôdohospodárstve, ktoré sa zamerajú na niekoľko oblastí. Ide o sezónne práce v ovocinárstve, zeleninárstve a vinárstve, ďalej pasenie dobytka, oviec a kôz či práca v lesoch vrátane čistenia a revitalizácie.
Tieto aktivity majú prebiehať prostredníctvom sociálnych podnikov financovaných aj z eurofondov. Tie umožnia zamestnávať znevýhodnených uchádzačov, nízkokvalifikovaných alebo dlhodobo nezamestnaných. O tento model už prejavili záujem viaceré poľnohospodárske subjekty na Slovensku.
Aj štátne lesy majú zriadený sociálny podnik, ktorý sa venuje pestovateľským prácam. Vďaka nemu dokážu zamestnať 15 ľudí bez veľkej administratívnej záťaže a za nižšie náklady. Tieto pracovné ponuky budú k dispozícii ľuďom, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, ale na pozíciu musia spĺňať stanovené požiadavky.
Vytvárať sa majú aj nové pracovné príležitosti pre nízkokvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných. Medzi nimi je aj projekt čistenia korýt riek či obnova kultúrnych pamiatok. Cieľom legislatívy je udržať sa na trhu práce aj ľudí z rómskej komunity.
Aké dávky ľuďom vypláca štát
Zároveň platí, že ľudia môžu v práci zarobiť viac peňazí, než koľko dostávajú v rámci podpory v hmotnej núdzi. Základná suma dávky pre jednotlivca je v súčasnosti na úrovni 86,50 eura mesačne. Ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi, suma je na úrovni 164,50 eura mesačne.
Dvojica bez detí dostáva 150,30 eura mesačne. Ak majú najviac štyri deti, z úradu práce dostávajú 224,90 eura mesačne. Jednotlivec s viac ako štyrmi deťmi dostáva 240,20 eura a dvojica v rovnakej situácii 303,20 eura.
Minimálna mzda na Slovensku je pritom 816 eur mesačne. Zamestnanci síce takúto čiastku v skutočnosti na účet nedostanú, no aj po zaplatení odvodov a daní je čistý príjem vyšší ako dávky. Najnižšia mzda v krajine je v čistom 663,50 eura mesačne. V práci môžu navyše získať príspevok na stravu, uplatniť si daňový bonus na dieťa a podobne. V roku 2026 minimálna mzda stúpne na 915 eur.
Dávka v hmotnej núdzi pritom bude stúpať len minimálne. Pomoc v hmotnej núdzi pre jednotlivca bez detí stúpne na 89,70 eura mesačne. Ak má jednotlivec menej ako päť detí, bude dostávať 170,60 eura mesačne. Dôvodom zvýšenia je rast životného minima, na ktoré je pomocná dávka naviazaná.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: