Ľudia s nadpriemerným príjmom odvádzajú do Sociálnej poisťovne vysoké sumy, no nemôžu počítať s tým, že rovnako štedrý bude aj ich budúci štátny dôchodok. Už podľa dnešných pravidiel sa časť vyššieho zárobku pri výpočte penzie nezohľadňuje. Príjem presahujúci trojnásobok priemernej mzdy nemá na výšku dôchodku žiadny vplyv.
V budúcnosti môže byť rozdiel medzi zaplatenými odvodmi a priznaným dôchodkom ešte výraznejší. Slovenský dôchodkový systém je už dnes stratový a chýbajúce peniaze musí dopĺňať štát. Demografický vývoj navyše spôsobí, že na jedného dôchodcu bude pripadať čoraz menej pracujúcich.
Vysoký plat preto môže znamenať vysoké odvody, ale nemusí automaticky priniesť porovnateľne vysoký dôchodok.
Časť zárobku sa pri výpočte škrtá
Starobný dôchodok sa vypočítava ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, počtu rokov dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Osobný mzdový bod zjednodušene vyjadruje, aký bol príjem človeka v porovnaní s priemernou mzdou.
Ak niekto zarábal približne priemernú mzdu, jeho osobný mzdový bod dosahuje hodnotu približne jeden. Pri dvojnásobku priemernej mzdy by mal mať hodnotu dva a pri trojnásobku hodnotu tri.
Skutočný výpočet je však menej výhodný. Priemerný osobný mzdový bod medzi úrovňou 1 a 1,25 sa započíta celý. Z časti od 1,25 do troch sa započítava len 68 percent. Hodnota presahujúca tri sa nezohľadní vôbec.
Ak teda niekto počas celej kariéry zarábal dvojnásobok priemernej mzdy, priemerný osobný mzdový bod sa mu po úprave zníži z dvoch na 1,76. Pri trojnásobku priemernej mzdy sa namiesto hodnoty tri použije iba 2,44.
Človek, ktorý zarábal päťnásobok priemernej mzdy, môže mať z prvého piliera rovnaký dôchodok ako človek s trojnásobkom priemernej mzdy. Na príjem nad touto hranicou sa už neprihliada.
Rozdiel medzi platením odvodov a výpočtom dôchodku je o to väčší, že maximálny vymeriavací základ na platenie sociálnych odvodov v roku 2026 dosahuje 16 764 eur mesačne. Odvody sa teda môžu platiť z oveľa vyššieho príjmu, než aký sa napokon zohľadní pri výpočte penzie.
Ide o prejav solidarity v prvom pilieri. Ľudia s vyššími príjmami prispievajú do systému väčšou sumou, no za každé zaplatené euro získajú nižší dôchodok než ľudia s priemerným alebo podpriemerným príjmom. Ľuďom, ktorých priemerný osobný mzdový bod bol pod úrovňou 1, teda ich zárobok bol nižší ako priemerná mzda, štát naopak dôchodok navyšuje.
Štát nemá dosť ani na dnešné dôchodky
Prvý dôchodkový pilier je priebežný systém. Peniaze, ktoré dnes pracujúci odvádzajú Sociálnej poisťovni, sa neodkladajú na ich osobný účet. Používajú sa na výplatu súčasných dôchodcov.
Problémom je, že vybrané odvody už nestačia na pokrytie všetkých penzií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že súčasný deficit dôchodkového systému dosahuje približne 1,5 percenta hrubého domáceho produktu.
Na nepomer medzi príjmami a výdavkami dlhodobo upozorňuje aj bývalý minister práce a odborník na dane a odvody Jozef Mihál. Podľa neho má Sociálna poisťovňa po započítaní peňazí z ostatných fondov zdroje približne na desať mesačných dôchodkov, hoci počas roka vypláca dvanásť riadnych penzií a navyše 13. dôchodok.
„To znamená, že dva riadne mesačné dôchodky a trinásty dôchodok sú financované na dlh,“ povedal J. Mihál v rozhovore pre Denník E. Ročnú dieru v systéme odhadol približne na 2,5 miliardy eur.
To neznamená, že by štát prestal dôchodky vyplácať. Chýbajúce zdroje dopĺňa zo štátneho rozpočtu. Peniaze však potom chýbajú inde alebo zvyšujú deficit a verejný dlh.
Demografia bude tlačiť penzie nadol
Situácia sa môže výrazne zhoršiť po odchode silných populačných ročníkov do dôchodku. Slovensko má nízku pôrodnosť, počet ľudí v produktívnom veku bude klesať a seniori sa dožívajú vyššieho veku. Dôchodky sa tak budú vyplácať dlhšie, zatiaľ čo platiteľov odvodov bude ubúdať.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, že Slovensko do roku 2060 príde približne o 20 percent pracovnej sily. Deficit dôchodkového systému by sa mohol v tom istom roku prehĺbiť až na 3,9 percenta hrubého domáceho produktu.
Budúce vlády budú musieť reagovať. Do úvahy prichádza zvyšovanie odvodov, ďalší rast dôchodkového veku, pomalšie zvyšovanie penzií alebo zmena samotného výpočtu. Väčšia solidarita môže znamenať aj ďalšie obmedzenie dôchodkov ľudí s nadpriemernými príjmami.
Dnešné pravidlá preto nemožno považovať za prísľub, aký dôchodok človek naozaj dostane o 20 či 30 rokov. Vysoký plat síce spravidla zabezpečí vyššiu penziu než priemerná mzda, no rozdiel nebude zodpovedať rozdielu v zaplatených odvodoch. Spoliehať sa iba na štátny dôchodok je preto rizikové aj pre ľudí, ktorí dnes zarábajú výrazne nadpriemerne.
Bez vlastných investícií dôchodok od štátu nemusí stačiť
Kto nechce byť v starobe úplne odkázaný na rozhodnutia budúcich vlád, mal by si popri povinných odvodoch vytvárať aj vlastný majetok. Pravidelné investovanie môže postupne vybudovať zdroj, z ktorého si človek bude na dôchodku dopĺňať príjem. Čím skôr začne, tým dlhšie sa môžu zhodnocovať nielen vložené peniaze, ale aj predchádzajúce výnosy. Navyše vďaka skoršiemu začiatku stačí investovať nižšie sumy.
Pracujúci sa nemôžu úplne spoliehať ani druhý pilier. Zamestnanec a jeho zamestnávateľ v roku 2026 odvádzajú na starobné poistenie spolu 18 percent z hrubej mzdy, no na osobný účet sporiteľa v druhom pilieri smerujú iba štyri percentá. Väčšina peňazí tak naďalej zostáva v priebežnom systéme a používa sa na výplatu dnešných dôchodcov.
Druhý pilier môže budúci dôchodok významne doplniť, no vzhľadom na výšku príspevkov nemožno očakávať, že väčšine ľudí sám zachová životnú úroveň, na akú boli zvyknutí počas pracovného života. Pre ľudí s nadpriemernými zárobkami je druhý pilier výhodný v tom, že dôchodok z neho sa im nekráti a zhodnocujú sa všetky peniaze, ktoré doň poslali.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
