Na minimálny dôchodok môže dosiahnuť aj človek s nízkou mzdou. Príliš malý zárobok však môže spôsobiť, že sa mu niektoré roky do potrebného obdobia nezapočítajú. Pri väčšine rokov od roku 1993 musí jeho ročný vymeriavací základ dosahovať približne 24,1 percenta priemernej ročnej mzdy. Zároveň potrebuje najmenej 30 rokov poistenia, ktoré spĺňajú pravidlá pre minimálny dôchodok.
Neexistuje preto jedna suma mesačnej mzdy, ktorá každému zaručí minimálnu penziu. Rozhodujú príjmy v jednotlivých rokoch, dĺžka poistenia aj celková výška dôchodkov, na ktoré má človek nárok. Hranica príjmu na započítanie roka sa navyše mení spolu s priemernou mzdou.
Minimálny dôchodok je dorovnanie nízkeho dôchodkového príjmu na zákonom stanovenú úroveň. V roku 2026 predstavuje pri 30 započítaných rokoch 412 eur mesačne, pri 40 rokoch 484,50 eura. Od januára 2027 tieto sumy vzrastú na 428,10 eura a 503,40 eura.
Rozhoduje príjem za celý rok
Pri posudzovaní zárobkov je dôležitý osobný mzdový bod. Zjednodušene ukazuje, aký bol vymeriavací základ človeka v porovnaní s priemernou mzdou. Vypočíta sa ako podiel osobného a všeobecného vymeriavacieho základu. Všeobecný vymeriavací základ zodpovedá dvanásťnásobku priemernej mesačnej mzdy.
Pri bežnom zamestnancovi je osobným vymeriavacím základom spravidla súčet hrubých miezd podliehajúcich dôchodkovému poisteniu. Nejde teda o čistú výplatu, ktorá príde na účet. Pri živnostníkovi rozhoduje základ, z ktorého platil dôchodkové odvody, nie suma vystavených faktúr.
Aby sa obdobie poistenia v danom roku započítalo na minimálny dôchodok, osobný mzdový bod musí spravidla dosiahnuť aspoň 0,241. Orientačne to zodpovedá 24,1 percenta priemernej ročnej mzdy. Nejde o priemer za celú kariéru: vysoký zárobok v jednom roku nenahradí nedostatočný mzdový bod v inom roku.
| Rok | Priemerná mesačná mzda | 24,1 percenta priemernej ročnej mzdy | Mesačný ekvivalent pri celoročnom poistení |
|---|---|---|---|
| 2023 | 1 430 eur | 4 135,56 eura | 344,63 eura |
| 2024 | 1 524 eur | 4 407,41 eura | 367,28 eura |
| 2025 | 1 620 eur | 4 685,04 eura | 390,42 eura |
Tabuľka uvádza orientačný prepočet podľa priemernej mzdy príslušného roka. Pri presnom posúdení sa osobný mzdový bod zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor, takže podmienku môže splniť aj o niečo nižší základ. Osobitné pravidlá sa uplatňujú aj pri výbere všeobecného vymeriavacieho základu za posledný rok pred vznikom nároku na dôchodok. Uvedené sumy preto nie sú univerzálnymi hranicami pre každé dôchodkové rozhodnutie.
Predstavme si zamestnanca, ktorý v roku 2025 pracoval celý rok na kratší úväzok za 400 eur mesačne v hrubom. Ak celá mzda podliehala dôchodkovým odvodom, jeho ročný základ bol 4 800 eur. Pri porovnaní so všeobecným vymeriavacím základom za rok 2025 podmienku splní. Pri mzde 300 eur mesačne by dosiahol len 3 600 eur a bez ďalšieho započítateľného základu alebo zákonnej výnimky by ju nesplnil.
Šesť mesiacov práce nie je celý rok poistenia
Dôležité je rozlišovať medzi splnením príjmovej podmienky a dĺžkou poistenia. Ak človek pracoval len šesť mesiacov, dostatočný zárobok z nich neurobí celý rok. Započítajú sa iba skutočne získané dni poistenia. Jeden rok dôchodkového poistenia predstavuje 365 dní.
Ak by zamestnanec v roku 2025 zarobil počas šiestich mesiacov po 800 eur v hrubom, získal by rovnaký základ 4 800 eur ako človek pracujúci celý rok za 400 eur. Príjmovú podmienku by pri uvedenom porovnaní splnili obaja, no prvému by sa započítalo iba obdobie šiestich mesiacov, ak po zvyšok roka nebol poistený z iného dôvodu.
Naopak, šesť mesiacov práce za 400 eur predstavuje ročný základ len 2 400 eur. Samotná mesačná mzda preto nestačí na posúdenie, či sa obdobie započíta. Príklady predpokladajú, že človek nemá ďalšie vymeriavacie základy ani osobitne hodnotené obdobia.
Ktoré obdobia sa započítavajú aj bez skúmania zárobku
Pri poistení získanom pred 1. januárom 1993 sa hranica osobného mzdového bodu neskúma. Započítajú sa všetky uznané dni dôchodkového poistenia. Neznamená to však automatické započítanie každého roka života pred týmto dátumom.
Výnimka platí aj pre obdobie poistenia v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Sociálna poisťovňa medzi započítateľné obdobia uvádza aj obdobie pripočítané pri určení sumy invalidného dôchodku.
Zohľadniť možno tiež poistenie zo zahraničia potvrdené príslušnou inštitúciou. Týka sa to štátov Európskej únie, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska, Švajčiarska a ďalších krajín, s ktorými má Slovensko zmluvu o sociálnom zabezpečení. Zahraničné zárobky nemusia splniť slovenskú hranicu 24,1 percenta.
Ako sa posudzuje starostlivosť o dieťa a živnosť
Poistenie nevzniká len zo zamestnania alebo podnikania. Pri splnení zákonných podmienok sa dôchodkovo zohľadňuje aj starostlivosť o dieťa. Nulová mzda rodiča preto automaticky neznamená, že sa mu obdobie nezapočíta. Posudzuje sa jeho dôchodkové poistenie a vymeriavací základ alebo mzdový bod určený podľa pravidiel pre dané obdobie.
Starostlivosť o dieťa zostáva obdobím dôchodkového poistenia aj od januára 2026, hoci štát už za tieto osoby poistné neplatí. Nemožno ju preto zamieňať s obyčajnou prestávkou v práci bez dôchodkového poistenia. Pri starších obdobiach štúdia či nezamestnanosti zase záleží na vtedajších pravidlách a na tom, či ich poisťovňa uzná ako obdobie poistenia.
Živnostník musí sledovať najmä ročný súčet vymeriavacích základov. Napríklad v roku 2025 bol bežný minimálny mesačný základ 715 eur. Za dvanásť mesiacov tak predstavoval 8 580 eur, čo prevyšovalo orientačnú hranicu 4 685,04 eura. Pri riadne zaplatenom poistnom preto celoročné poistenie z tohto základu príjmovú podmienku spĺňalo.
V roku 2026 však treba rozlišovať aj osobitný režim nízkych odvodov. Pre živnostníkov, na ktorých sa vzťahuje, je v druhom polroku osobitný mesačný základ 396,24 eura. Samotné platenie týchto odvodov nie je zárukou započítania obdobia na minimálny dôchodok. Rozhoduje celoročný základ, prípadné ďalšie poistenie a výsledný osobný mzdový bod. Hranicu odvodenú od celoročnej priemernej mzdy za rok 2026 pritom v septembri ešte nemožno definitívne vyčísliť.
Ani 30 rokov automaticky nezaručí dorovnanie
Na zvýšenie dôchodku treba okrem najmenej 30 započítateľných rokov splniť aj ďalšie podmienky. Nárok sa týka starobného dôchodcu alebo invalidného dôchodcu po dovŕšení dôchodkového veku. Predčasnému dôchodcovi sa toto dorovnanie pred dosiahnutím dôchodkového veku neposkytuje.
Dôchodkové príjmy musia byť nižšie než príslušná suma minimálneho dôchodku a človek si musí uplatniť nárok na všetky dôchodky, ktoré mu môžu patriť. Pri posudzovaní sa zohľadňuje napríklad aj vyplácaný vdovský či zahraničný dôchodok.
Ak má dôchodca v roku 2026 presne 30 započítaných rokov, starobný dôchodok 350 eur a žiadny ďalší započítavaný dôchodkový príjem, pri splnení ostatných podmienok dostane zvýšenie o 62 eur na 412 eur. Ak však súčasne dostáva zahraničný dôchodok 100 eur, jeho celkový dôchodkový príjem je 450 eur. Hranicu už prekračuje a dorovnanie mu nepatrí.
O samotné zvýšenie na minimálny dôchodok sa osobitne nežiada. Sociálna poisťovňa nárok posúdi automaticky. Musí však mať úplné údaje o poistení aj dôchodkoch, vrátane tých zo zahraničia. Práve chýbajúce obdobie alebo rok s príliš nízkym vymeriavacím základom môže rozhodnúť o tom, či človek potrebných 30 rokov dosiahne.
