Slovensko sa čoraz výraznejšie približuje k dôsledkom demografickej krízy. Populácia starne, pôrodnosť klesá a tento trend sa onedlho premietne aj do rozpočtu na dôchodky. Pracujúcich, ktorí odvádzajú poistné, bude ubúdať, zatiaľ čo počet poberateľov penzií porastie. Krajine by v tomto smere mohla pomôcť dodatočná pracovná sila. Štát by sa napríklad mohol snažiť, aby ľudia neodchádzali za zárobkami do zahraničia, prípadne do krajiny prilákať desiatky tisíc ľudí, ktorí tam už odišli.
Aj keď neexistuje presná štatistika, ktorá by ukazovala, koľko ľudí dlhodobo pracuje v zahraničí a zároveň tam aj odvádza dane a odvody, podľa všeobecných odhadov je ich zhruba 300-tisíc. Ani samotné ministerstvo práce nemá presné údaje. „Informácie o zamestnancoch so slovenským občianstvom, ktorí pracujú a platia dane v zahraničí, sú dostupné len v dátach tej krajiny, v ktorej vykonávajú svoju pracovnú činnosť,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva práce.
Avšak na základe dostupných údajov o absolventoch sa odhaduje, že približne rok po ukončení štúdia odchádza za prácou do zahraničia približne 5 až 6,5 percenta absolventov stredných škôl a štyri až päť percent absolventov vysokých škôl. „Tieto podiely sú v posledných rokoch pomerne stabilné, bez výraznejších výkyvov. Na základe tohto vývoja predpokladáme, že podobný trend bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, pokiaľ nenastanú výrazné zmeny v pracovných alebo životných podmienkach doma či v zahraničí, ako tomu bolo napríklad po vypuknutí pandémie,“ tvrdí ministerstvo.
Na otázku Finsideru, čo robí štát preto, aby sa ekonomicky aktívni ľudia so slovenským občianstvom vrátili na Slovensko a prispievali do odvodového systému, ministerstvo neodpovedalo.
Budú chýbať prispievatelia do systému
Problém nepriaznivej demografie spočíva v tom, že doslova ubúda ľudí, ktorí by prispievali na penzie. Slovenský dôchodkový systém totiž funguje na princípe priebežného financovania. To znamená, že väčšina zaplatených sociálnych odvodov rovno odchádza na účty dôchodcov.
Čím menej bude pracujúcich, tým menej peňazí sa zaplatí na odvodoch. O to viac potom bude musieť štát dotovať Sociálnu poisťovňu, aby mala na dôchodky. Už v súčasnosti je pritom poisťovňa v takmer trojmiliardovom deficite, ktorý sa musí dorovnávať zo štátneho rozpočtu. Odvody tak poisťovni na vyplácanie penzií už dávno nestačia.
Aj Národná banka Slovenska (NBS) vlani varovala pred výrazným poklesom podielu produktívneho obyvateľstva. V horizonte 15 rokov by ich mohlo zo systému ubudnúť až 280-tisíc. Rovnaký počet pracujúcich teda štát potrebuje nahradiť. Pôrodnosťou to pritom dosiahnuť nedokáže. Počas posledných 20 rokov dosahovala hrubá miera pôrodnosti hodnoty viac ako 1 000 živonarodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Vlani ukazovateľ klesol až na rekordne nízku hodnotu 853 detí na 100-tisíc obyvateľov. Aj keby sa pôrodnosť za rok zvýšila, na novú pracovnú silu by štát musel čakať zhruba 20 rokov.
Tlak demografie mierne zmiernili len úpravy pri dôchodkovom veku. Kým v minulosti bol dôchodkový vek zastropovaný na úrovni 64 rokov, po novom sa zvyšuje podľa strednej dĺžky života. Čím vyššieho veku sa ľudia na Slovensku budú dožívať, tým neskôr sa bude odchádzať do penzie. V súčasnosti stúpa dôchodkový vek zhruba o jeden až dva mesiace ročne. Ľudia tak budú pracovať dlhšie, takže dôchodok bude poberať aj menej ľudí naraz.
Štát sa nepretrhne ani pri integrácii cudzincov
Štát si môže pomôcť tým, že na Slovensko priláka za prácou cudzincov. Avšak Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v apríli tohto roka upozornil, že slovenská integračná politika v súčasnosti nedokáže efektívne využívať ľudský potenciál prichádzajúcich cudzincov.
„Krajina nemá jasnú predstavu, čo chce v tomto segmente dosiahnuť. Chýba jednotný orgán, ktorý by zastrešil riadenie a koordináciu úloh. Strategické dokumenty sú neaktuálne a programová dokumentácia nevychádza z reálnych analýz. Opatrenia sú všeobecné, absentuje zdieľanie dát medzi rezortmi. V mnohých prípadoch chýbajú aj základné ukazovatele úspešnosti a ak aj existujú, nie sú dostatočne konkrétne, merateľné ani kvalitatívne uchopiteľné,“ uviedli kontrolóri.
Skúsenosti iných štátov pritom podľa NKÚ dokazujú, že účinná integrácia migrantov dokáže zásadne podporiť ekonomický rast a znížiť tlak na verejné financie. Napríklad v Kanade sa až pätina ekonomického rastu za poslednú dekádu pripisuje práve zapojeniu cudzincov do pracovného trhu. Veľká Británia získala z jedného migranta o 2 300 libier viac, ako na neho vynaložila.
Naopak, Nemecko vyčíslilo straty z nedostatočnej integrácie cudzincov na 16 miliárd eur. Česká republika podľa údajov ich rezortu práce už v roku 2023 evidovala vyššie daňové a odvodové príjmy od utečencov z Ukrajiny, než sú štátne výdavky na ich podporu. Už aj analýza slovenskej vlády z mája tohto roka dokazuje, že Slovensko získalo od Ukrajincov viac peňazí, ako dalo na pomoc.
To podľa kontrolórov len zdôrazňuje potrebu účinnej politiky integrácie, ktorá umožní prilákať a začleniť občanov tretích krajín do spoločnosti. „Keďže vlády dlhodobo neriešia potrebu cieleného získavania a integrácie migrantov, Slovensko prichádza o jeden z možných zdrojov budúcej prosperity. Ak má Slovensko zvládnuť dopady starnutia populácie a konkurovať iným krajinám v boji o talenty, potrebuje aktívnu a funkčnú integračnú politiku. Bez nej riskujeme, že stratíme viac než len šance na ekonomický rast,“ uviedol NKÚ. Štátni kontrolóri preto odporúčajú prepracovanie integračnej politiky.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
