Rozsiahla povodeň by mohla pripraviť slovenskú ekonomiku o 2,2 miliardy eur. Priame škody na majetku a infraštruktúre by pritom podľa modelového výpočtu Allianz – Slovenskej poisťovne dosiahli približne 300 miliónov eur. Celkové hospodárske straty by tak boli takmer osemkrát vyššie.
Analýza vychádza zo scenára, podľa ktorého by Slovensko zasiahla veľká povodeň v roku 2027. Jej následky by ekonomika pociťovala najmenej do roku 2030. Kumulatívne investície by sa v tomto období mohli znížiť o 11,4 percenta, teda približne o 2,5 miliardy eur. Reálny disponibilný príjem domácností by klesol o 3,9 percenta.
Povodeň totiž nepoškodzuje iba domy, podniky, cesty či železnice. Narušenie dodávateľských reťazcov môže spomaliť hospodársky rast, zvýšiť ceny a zhoršiť stav verejných financií.
„Škody spôsobené povodňou sú veľmi viditeľné, no jej celkové ekonomické dôsledky sú omnoho väčšie. V prípade Slovenska by modelovaná povodeň v roku 2027 spôsobila priame škody vo výške približne 0,3 mld. eur, no strata HDP by dosiahla 2,2 mld. eur, teda takmer osemkrát viac,“ uviedol klimatický ekonóm Allianzu Hazem Krichene.
Väčšina škôd nie je poistená
Povodne predstavujú približne 55 percent všetkých škôd spôsobených prírodnými katastrofami v Európe. Za posledné štvrťstoročie priniesli straty vo výške 226 miliárd eur. Približne 80 percent škôd zostáva nepoistených, takže ich musia zaplatiť domácnosti, firmy alebo štát.
Hoci Európu zasiahne priemerne približne 46 povodní ročne, ich finančné následky rastú. V rokoch 2000 až 2009 dosiahli škody 63 miliárd eur. V nasledujúcom desaťročí stúpli na 74,3 miliardy eur a od roku 2020 do roku 2025 sa priblížili k 89 miliardám eur.
Slovensko zažilo jednu z najvážnejších povodní v roku 2010. Allianz vtedy evidoval takmer 50-tisíc poistných udalostí so škodami za viac ako 36 miliónov eur. Najviac zasiahnuté boli Košický a Prešovský kraj. Ďalšia väčšia vlna povodní prišla na jeseň 2024, keď poisťovňa zaznamenala viac ako 3 200 škôd za vyše štyri milióny eur.
Ochrana môže ušetriť násobne viac
Investície do zadržiavania vody v krajine, odolnejšej infraštruktúry a obmedzenia výstavby v záplavových oblastiach môžu podľa Allianzu priniesť približne štyri eurá v podobe odvrátených škôd za každé investované euro.
Bez ďalších opatrení by priemerné ročné straty spôsobené riečnymi povodňami mohli pri oteplení o tri stupne Celzia do roku 2100 vzrásť zo súčasných 7,8 miliardy eur na takmer 50 miliárd eur. Preventívne opatrenia by ich podľa analýzy Spoločného výskumného centra Európskej komisie mohli znížiť na približne osem miliárd eur ročne.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: