Slovensko bude spolu s Rumunskom patriť medzi ekonomiky strednej a východnej Európy, ktoré budú v najbližšom období zaostávať za zvyškom regiónu. Hospodársku aktivitu má v oboch krajinách tlmiť najmä konsolidácia verejných financií. Vyplýva to z najnovšieho štvrťročného výhľadu The Investment Institute skupiny UniCredit.
Väčšina ekonomík strednej a východnej Európy by mala v roku 2026 rásť tempom od dvoch do troch percent. Región má podporovať najmä spotreba domácností, intenzívnejšie čerpanie peňazí z fondov Európskej únie a nižšie riziko problémov s dodávkami energií.
K najsilnejším ekonomikám regiónu má patriť Poľsko, ktorého hospodárstvo by malo v rokoch 2026 aj 2027 vzrásť o tri percentá. Bulharsko má tento rok rásť o 2,9 percenta a Srbsko o rovnakých 2,9 percenta. V roku 2027 by sa mal rast srbskej ekonomiky zrýchliť na 3,5 percenta.
Slabšie výsledky očakáva UniCredit v Maďarsku. Jeho hospodárstvo má v roku 2026 vzrásť o 1,3 percenta, no v nasledujúcom roku by sa tempo rastu mohlo vďaka obnoveniu investícií zvýšiť na 2,5 percenta.
Najhorší výhľad má Rumunsko, ktorého ekonomika má tento rok vzrásť iba o 0,2 percenta. V roku 2027 by však mohlo prísť oživenie a rast o 2,3 percenta.
„Stredná a východná Európa naďalej vykazuje pozoruhodnú odolnosť. Napriek fiškálnym úpravám, geopolitickej neistote a štrukturálnym problémom v spracovateľskom priemysle ostáva domáci dopyt silným motorom rastu. Tento región vstupuje do fázy, keď krajiny, ktoré dokážu skĺbiť fiškálnu konsolidáciu s investíciami a reformami v oblasti konkurencieschopnosti, budú mať najlepšiu pozíciu na prilákanie kapitálu a udržanie dlhodobého rastu. Do budúcna by malo silnejšie čerpanie fondov EÚ a zlepšujúci sa zahraničný dopyt podporiť od roku 2027 širšie oživenie v celom regióne“, povedal hlavný makroekonóm UniCredit pre strednú a východnú Európu Mauro Giorgio Marrano.
Inflácia by mala postupne spomaľovať
Jednou z hlavných výziev regiónu zostáva inflácia, ktorú ovplyvňujú vyššie dane, vývoj cien energií a porovnávanie s cenami z predchádzajúceho obdobia. UniCredit však predpokladá, že v krajinách regiónu mimo eurozóny sa inflácia do konca roku 2027 vráti do pásiem stanovených centrálnymi bankami.
Postupné spomaľovanie rastu cien by mohlo v ďalšom období vytvoriť priestor na znižovanie úrokových sadzieb. Maďarská centrálna banka by v uvoľňovaní menovej politiky mohla pokračovať už v roku 2026. Poľsko, Rumunsko a Srbsko majú podľa prognózy začať sadzby postupne znižovať až v druhej polovici roku 2027.
Pre domácnosti by mala byť priaznivá stabilná zamestnanosť, rast miezd a zmierňovanie inflácie. Tieto faktory môžu postupne zvýšiť ich kúpnu silu. Pokles úrokových sadzieb by mal neskôr zlepšiť aj podmienky na získanie hypoték a spotrebiteľských úverov, hoci vývoj nebude vo všetkých krajinách rovnaký.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
