Malacky vybudovali v posledných rokoch 11 kilometrov cyklotrás, ktoré prepájajú dôležité uzly v meste. Nejde o nakreslené čiary na ceste, ale o separované cyklocesty. Obavy, že cyklistov bude málo, sa podľa primátora Malaciek Juraja Říhu nepotvrdili.
„Malacky patria v prepočte na počet kilometrov cyklotrás medzi európsku elitu podobne ako mestá v Holandsku. Aj pri počte prejazdov na počet obyvateľov sa zaraďujú medzi špičku na Slovensku,“ tvrdí J. Říha v rozhovore pre Finsider.
S cyklodopravou súvisí aj prepojenie novej štvrte Mayer, ktorá má vzniknúť v Malackách, no od mesta ju oddeľuje diaľnica. Mesto už postavilo cyklolávku pre cyklistov a peších ponad diaľnicu D2. „Robíme všetko pre to, aby bol Mayer integrálnou súčasťou mesta, aby nebol satelit,“ tvrdí J. Říha.
V rozhovore sa dočítate:
- Aké sa využívajú cyklotrasy.
- Koľko nákladných áut odkloní z centra nová diaľničná križovatka D2-Rohožník.
- Aký finančný model zvolila samospráva na vykrytie prevádzky novej športovej arény.
- V akej fáze je rekonštrukcia Kláštorného námestia a historického Pálffyovského kaštieľa.
- Ako mesto zabezpečí dopravné a občianske napojenie vznikajúcej štvrte Mayer.
Dlhodobo apelujete na dôležitosť dostavby novej diaľničnej križovatky D2-Rohožník (Malacky sever), ktorá by odľahčila centrum mesta od tranzitnej dopravy. Jej výstavba sa nedávno začala. Koľko áut dokáže táto cesta dostať mimo mesta?
Podľa dát Slovenskej správy ciest, ktoré získala v rámci sčítania dopravy, nová križovatka pri Rohožníku môže odkloniť približne 20 percent tranzitnej dopravy z Malaciek, hovoríme o zhruba 700 nákladných vozidlách denne.
Na túto diaľničnú križovatku bude nadväzovať ďalšia, ktorá sa už projektuje. Ide o križovatku D2 pri Studienke. Bratislavský samosprávny kraj má aktuálne v povoľovacom procese novú obchvatovú cestu na Veľké Leváre. Po jej dokončení budú mať Malacky vyriešený problém výraznej väčšiny tranzitu, ktorý dnes vstupuje do mesta. Vyriešime tak synergiu dvoch križovatiek a blízkej D2.
Okrem diaľnice je pre mesto dôležitá aj železničná a autobusová doprava do Bratislavy. Kde sú najväčšie úzke hrdlá v prepojení s hlavným mestom?
Veľa ľudí z Malaciek pracuje v Bratislave a my sa ich snažíme dostať z áut na železnicu alebo autobus, keďže mesto má dobré napojenie nielen na diaľnicu, ale aj vlaky. A to nielen v smere na Bratislavu, ale aj na Kúty, teda do Česka.
Pri železnici sme sa snažili, aby vlaky jazdili v pravidelnom takte. Keďže sa teraz modernizuje železničný koridor od Devínskej Novej Vsi po Kúty, tak pravidelnosť bola narušená kvôli výlukám, čo vnímame ako problém. Pri železnici sledujeme plány stavať vysokorýchlostnú trať vrátane novej stanice pri Stupave, ktorá by odklonila časť medzinárodnej dopravy na železnicu.
V rámci Bratislavskej integrovanej dopravy chceme presmerovať ľudí do autobusov, ale kapacitný prístup od Malaciek cez Stupavu až do Bratislavy sa ukazuje ako nevyhovujúci. Je tam úzke hrdlo pri vstupe do Bratislavy a ďalej v Lamači.
Aktuálne prebiehajú stavebné práce a príprava na rozšírenie cesty a pripojenie novej vetvy od Dúbravky. Ak sa hlavný tok dopravy z diaľnice D2 do Bratislavy neodkloní cez nový tunel Karpaty, tak sa obávam, že to úzke hrdlo práve bude v Lamači, ďalej po Patrónku budú vodiči v denných kolónach. To platí aj pre autobusy, ktoré sa kolónam nevyhnú. Pomohol by možno vyhradený autobusový pruh.
Malacky investovali do vybudovania 11 kilometrov cyklotrás, ktoré prepájajú dôležité uzly v meste. Ukazujú vám už dáta, že ľudia reálne presadajú z áut na bicykle pri každodennom dochádzaní do práce či škôl, alebo ide skôr o rekreačnú záležitosť?
Našou snahou bolo budovať vnútromestské, nie rekreačné cyklotrasy. Išlo nám o vybudovanie segregovaných komunikácií, ktoré zabezpečia prepojenie hlavných bodov v rámci mesta, ako sú autobusová a železničná stanica. Tiež sme prepojili cyklotrasami priemyselný park, obchody a služby, ktoré sú v centre mesta. Prepojené sú aj základné školy a úrady.
Pri cyklotrasách hovoríte o segregovaných cestách a nie o namaľovaných čiarach na ceste?
Presne tak, ide o bezpečné cyklotrasy oddelené od ciest. Malacky patria v prepočte na počet kilometrov cyklotrás medzi európsku elitu podobne ako mestá v Holandsku. Aj pri počte prejazdov na počet obyvateľov sa zaraďujú medzi špičku na Slovensku. Počet prejazdov potvrdzuje, že ľudia používajú bicykel nie rekreačne, ale na bežné dochádzanie do práce či do škôl. Dokazujú to aj plné cyklostojany pri školách či pri úradoch. Potvrdilo sa nám to, že keď vybudujeme cykloinfraštruktúru, tá si svojich užívateľov nájde.
O akých číslach sa rozprávame?
Sú to tisícky prejazdov denne na najfrekventovanejších cyklotrasách v meste. Tých 11 kilometrov cyklotrás je v centre mesta, k nim sme nedávno pridali cyklolávku nad diaľnicou D2. Plánujeme ešte vybudovať veľký bike and ride park, čo bude veľké parkovisko pre bicykle na autobusovej aj na železničnej stanici. Obyvatelia tak dôjdu do finálnej stanice aj s využitím bicykla.
Rekonštrukcia centra i parku
Výstavba novej športovej haly, ktorú ste otvorili vlani, bola obrovskou investíciou. Mnohé mestá bojujú s energetickou náročnosťou takýchto budov. S akým modelom financovania prevádzky arény počítate, aby to neúmerne nezaťažilo mestský rozpočet?
Naša nová športová aréna je multifunkčná hala doplnená ubytovaním aj potrebným zázemím. Stavali sme ju na celoročné užívanie, čo je jej výhoda. Chceme do nej pritiahnuť rôzne športové kempy.
Halu sme projektovali s modernou technológiou, čiže by sme nemali mať také problémy s energetickou neefektívnosťou ako staršie haly. Pre tento rok máme financovanie arény vykryté aj dotáciou na prevádzku z mesta v sume 450-tisíc eur. Zvyšok nákladov si vykrýva aréna príjmami z vlastnej činnosti. V najsilnejších mesiacoch má aréna tržby 60-tisíc eur mesačne.
Na rekonštrukciu Kláštorného námestia ste vlani získali finančnú podporu 450-tisíc eur. V akom štádiu je projekt?
Aktuálne je podaná žiadosť o nenávratný finančný príspevok, prebieha zazmluvňovanie tohto projektu. V pláne máme ukončiť súťaž na dodávateľa ešte v tomto roku. Dúfam, že sa nám to podarí.
S týmto projektom súvisí aj projekt revitalizácie zóny Zámockej, na ktorý sme získali finančný príspevok vyše 2,3 milióna eur z eurofondov. Oba projekty budú súčasťou
revitalizácie centra Malaciek. V tretej etape sa pripravíme na výstavbu kultúrneho domu, ktorý Malacky nemajú.
V meste sa nachádza historický Pálffyovský kaštieľ. Ten sa postupne renovuje. Park okolo kaštieľa ešte pred rokom vyzeral mierne zanedbaný. Plánujete ho revitalizovať podobne ako mesto Stupava?
Jedna časť parku už prešla revitalizáciou. Tá časť parku, ktorou ste sa prešli, má mať zachovanú prirodzenú naturálnejšiu štruktúru, čiže aby nebol parkovo upravený. V tomto parku plánujeme jeden významný projekt, a to je obnovenie mlynského náhonu, ktorý viedol k potoku, ktorý bol v zámockom parku. My ho chceme obnoviť až po centrum mesta. Plánujeme aj ďalšie zalesňovanie a výstavbu spevnených plôch v parku. Aktuálne v zámockom parku prebieha aj rekonštrukcia športovísk.
Prebieha aj ďalšia oprava samotného kaštieľa?
Áno. V rámci cezhraničnej spolupráce sme získali príspevok milión eur na znovuobnovenie kaplnky, ktorá sa nachádza v kaštieli. Zároveň prebiehajú stavebné práce na revitalizácii nádvoria, obnoví sa aj fasáda s oknami vnútornej časti kaštieľa. Ostane nám ešte dokončiť vonkajšiu fasádu.
Mesto chce nakupovať byty
Malacky sa pustili do výstavby mestských nájomných bytov. Ako ich chcete financovať? Využijete schému podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania?
Z vlastných peňazí sme v tomto volebnom období zrekonštruovali 25 mestských nájomných bytov. Pripravili sme projekt pre výstavbu ďalších 24 nájomných bytov, na ktoré sme chceli čerpať podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania.
Štát by však mal viac rozviazať ruky samosprávam pri súťaži na dodávateľa a aj pri cenách výstavby. Ak chceme pritiahnuť do mesta rodiny s deťmi, tak im nemôžeme ponúknuť jedno- či dvojizbové byty, ktoré majú 45 metrov štvorcových. Ak vysúťažíme drahšiu cenu bytu, tak nám to štát neschváli. My len chceme, aby sme rozdiel medzi cenou, ktorú požaduje štát, a vyššou cenou mohli sami dofinancovať. Nechceme od štátu, aby nám dal viac peňazí. Okrem výstavby nových nájomných bytov uvažujeme aj o odkupovaní už postavených bytov do vlastníctva mesta.
Nedávno sa začala pri Malackách výstavba novej štvrte Mayer, ktorá má ponúkať bývanie pre viac ako 800 obyvateľov. Ako je mesto pripravené na prílev toľkých obyvateľov z hľadiska občianskej vybavenosti?
Malacky nemajú súvislé plochy na rozvoj bývania, lebo z jednej strany máme vojenský obvod a z druhej strany sme limitovaní ochrannými pásmami ložiskových území a zásobníkov plynu. Preto projekt Mayer podporujem. Výhľadovo dokáže pohltiť viac ako 3 000 obyvateľov, čo je pomerne významná časť z 19-tisícového mesta. Preto robíme všetko, aby bol Mayer integrálnou súčasťou mesta, aby to nebol satelit.
Aj preto od počiatku komunikujeme s vlastníkmi pozemkov, ktorí nám aj vyhoveli a umožnili nám veľmi korektne, aby mesto bolo zastúpené v architektonickej súťaži. Mesto tiež prevzalo projektovú dokumentáciu na nové pešie a cyklistické prepojenie tejto štvrte so starou zástavbou. Čo znamená, že ľudia sa dostanú cez bariéru diaľnice D2 peši aj na bicykli. Túto zónu obslúži aj nová základná škola, ku ktorej už máme povolenia, ale aj ďalšie služby a obchody. Noví obyvatelia budú pevnou súčasťou Malaciek.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
