„Čas nakoniec vždy zvíťazí. Ku mne však bol veľkorysý.“ Týmito slovami sa v liste akcionárom rozlúčil s funkciou predsedu správnej rady spoločnosti Berkshire Hathaway 96-ročný Warren Buffett, ktorého meno sa stalo synonymom skúseného, ale opatrného investora.
W. Buffett, prezývaný tiež Veštec z Omahy, definitívne uzavrel ďalšiu kapitolu svojej úctyhodnej kariéry. Kreslo v správnej rade obsadí po ňom jeho syn Howard, ktorý bude mať na starosti stráženie firemnej kultúry a hodnôt, nie aktívne riadenie finančného giganta.
Kreslo generálneho riaditeľa odovzdal W. Buffett vlani svojmu dlhoročnému spolupracovníkovi Gregovi Abelovi. Aktívne aj pasívne riadenie firmy opustil po 56 rokoch.
Ako W. Buffett dokázal premeniť upadajúcu textilnú firmu na investičného giganta s trhovou hodnotou presahujúcou bilión dolárov?
Podnikal od detstva
W. Buffett sa narodil do rodiny politika Howarda Buffetta v Omahe v americkom štáte Nebraska. Jeho cesta k investovaniu sa začala pomerne skoro. Už ako jedenásťročný si kúpil svoje prvé akcie. Pri nich získal aj prvú lekciu z investovania. Predal ich skoro, aby si vybral malý zisk, ale ich cena neskôr prudko vzrástla.
Mladý investor zistil, že pri investovaní treba byť trpezlivý. Tesne po dokončení strednej školy v roku 1947 rozbehol s priateľom podnikanie s prenájmom použitých hracích automatov (pinball) v holičstvách. Neskôr si privyrábal popri štúdiu aj predávaním žuvačiek, Coca-Coly, ale aj časopisov od dverí k dverám.
Na začiatku 50. rokov W. Buffett získal bakalársky titul z ekonómie na University of Nebraska a následne odišiel študovať na Kolumbijskú univerzitu, kde sa dostal k profesorovi a svojmu budúcemu mentorovi Benjaminovi Grahamovi. Ten je považovaný za otca hodnotového investovania.
Graham učil študentov, že akcia nie je len „papierik“, s ktorým sa obchoduje na burze, ale predstavuje reálny podiel na skutočnom podniku. Tvrdil, že ak investor kupuje akciu, jej trhová cena musí byť výrazne nižšia než jej reálna hodnota. Tento rozdiel chráni investora pred nečakanými krízami alebo prepadom akcií v budúcnosti.
Jeho kniha Security Analysis sa stala „bibliou“ obchodníkov na Wall Street. Neskôr publikoval knihu The Intelligent Investor, ktorú W. Buffett označil za „najlepšiu knihu o investovaní, aká bola kedy napísaná“.
B. Graham striktne oddelil investovanie od špekulácie. Kým burzoví špekulanti sa spoliehali na nálady na trhu a krátkodobé výkyvy cien, Grahamov prístup stál na dôkladnej analýze finančných výkazov firiem, trpezlivosti a chladnokrvnej disciplíne. Týmto sa riadil pri investovaní aj W. Buffett.
Po skončení štúdií začal pracovať v New Yorku ako finančný analytik v spoločnosti Graham-Newman Corporation, ktorú viedol jeho učiteľ z Kolumbijskej univerzity. Ruch veľkomesta W. Buffettovi však nevyhovoval a keď jeho mentor odišiel do dôchodku, vrátil sa v roku 1956 do rodnej Omahy, kde založil svoju prvú investičnú spoločnosť Buffett Associates.
Prvý veľký a úspešný obchod urobil v roku 1961, keď kúpil 23 percent podľa neho podhodnotených akcií firmy Sanborn Map Company. Za dva roky ich predal so ziskom 50 percent. O rok neskôr sa už v médiách spomínal ako milionár.
Ako ovládol Berkshire Hathaway
V tom istom čase W. Buffett začínal kupovať akcie upadajúcej textilnej spoločnosti Berkshire Hathaway a postupne v nej získal väčšinový podiel. Ani pri tejto investícii mu nešlo o upadajúcu textilnú firmu, ale o klasický prípad hľadania hlboko podhodnotených aktív.
W. Buffett si všimol, že trhová cena akcií tejto textilky bola taká nízka, že celková hodnota čistého obežného majetku firmy vysoko prevyšovala jej burzovú hodnotu. Zjednodušene povedané: keby spoločnosť hneď zavreli, rozpredali zásoby a stroje a vyplatili dlhy, investor by dostal na každú akciu viac peňazí, než za koľko sa dala kúpiť na burze.
„Cena je to, čo zaplatíš. Hodnota je to, čo dostaneš,“ opísal svoj investičný postup W. Buffett v roku 1981 v liste akcionárom.
Textilnú výrobu síce tento skúsený investor udržiaval pri živote ešte niekoľko rokov, ale postupne firmu zmenil na holding zastrešujúci všetky jeho biznisy.
V priebehu 70. a 80. rokov si vybudoval svoju povesť veštca z Omahy vďaka trpezlivým investíciám do ikonických amerických značiek, ako poisťovňa Geico, Washington Post či Coca-Cola.
S pomocou svojho dlhoročného biznis partnera Charlieho Mungera preorientoval stratégiu na nákup vynikajúcich firiem za férové ceny. Na to potreboval veľa voľnej hotovosti. Tú získal kúpou poisťovne Geico, pretože jej klienti platili poistné vopred a poisťovňa ich mohla reinvestovať.
Hodnota akcií Berkshire Hathaway v tomto období rástla. Na začiatku 70. rokov sa akcie firmy obchodovali v desiatkach a stovkách dolárov. Koncom 80. rokov už jedna akcia stála viac ako 6 000 dolárov. Dnes sa jedna akcia tejto firmy pohybuje v stovkách tisíc dolárov (akcie triedy A), pri akciách triedy B je cena okolo 500 dolárov za kus. Zaujímavé je, že firma celé desaťročia nevyplácala dividendy. W. Buffett všetok zisk reinvestoval späť do nákupu nových podnikov a akcií.
Stávka na Coca-Colu vyšla
Buffettov nákup 7 % podielu v nápojovom gigante Coca-Cola sa stal jednou z jeho najziskovejších a najznámejších investícií. Buffett do nej vložil jednu miliardu dolárov. Táto investícia sa stala učebnicovým príkladom jeho filozofie: kúpiť silnú globálnu značku a držať ju dlhodobo. Coca-Cola začala Buffettovi generovať obrovské dividendy.
„Ak nie ste ochotní vlastniť akciu desať rokov, ani na desať minút neuvažujte o tom, že ju kúpite,“ vysvetlil svoju investičnú stratégiu W. Buffett v liste akcionárom vo februári 1997.
Aj vďaka investícii do Coca-Coly patril W. Buffett koncom 80. rokov medzi najbohatších ľudí v Spojených štátoch. Jeho majetok sa už v roku 1983 odhadoval na viac ako jednu miliardu dolárov. V roku 1986 sa prvýkrát objavil v oficiálnom rebríčku miliardárov magazínuForbes.
Počas globálnej finančnej krízy v roku 2008 pomáhal svojimi investíciami do problémových bánk Goldman Sachs či Bank of America stabilizovať americký finančný sektor. Využil pritom svoju obrovskú voľnú likviditu a povesť dôveryhodného investora. Pomoc bankám nebola nezištná. W. Buffett na ich prioritných akciách napokon zarobil ďalšie miliardy dolárov.
Napríklad v banke Goldman Sachs kúpil preferenčné akcie s fixnou ročnou dividendou 10 %. Len na úrokoch mu banka vyplácala 500 miliónov dolárov ročne. Súčasťou dohody boli aj opcie na kúpu ďalších kmeňových akcií Goldman Sachs v hodnote päť miliárd dolárov za pevne stanovenú výhodnú cenu (115 dolárov za akciu), a to kedykoľvek počas nasledujúcich piatich rokov. Keď sa trh zotavil a akcie banky vystrelili nahor, W. Buffett tieto opcie uplatnil a predal akcie so ziskom.
„Buďte chamtiví, keď ostatní sa boja, a bojte sa len vtedy, keď sú ostatní chamtiví,“ okomentoval neskôr túto svoju skúsenosť v komentári pre denník The New York Times. V krízovom roku 2008 sa W. Buffett stal najbohatším človekom na svete s majetkom 62 miliárd dolárov.
Vzťah k technologickým firmám
Buffettov vzťah k technologickým firmám bol dlho veľmi zdržanlivý. Neveril im, možno aj po skúsenosti s dot.com bublinou z prelomu milénia. Ešte v roku 2012 vyhlasoval, že sa dôsledne vyhýba nákupu akcií technologických spoločností, akými sú napríklad Facebook či Google. Dôvodom bolo, že ich biznis bol preňho príliš zložitý a ťažko zrozumiteľný, pričom sa spájal s neistotou pri presnom odhadovaní ich budúcej hodnoty.
Napriek tomu spoločnosť Berkshire Hathaway začala od roku 2016 prekvapivo masívne nakupovať akcie Applu. Konzervatívny investor W. Buffett zjavne zmenil názor.
V roku 2006 W. Buffett oznámil zámer postupne darovať drvivú väčšinu svojho majetku na charitatívne účely. V tom čase sa jeho majetok odhadoval na 44 miliárd dolárov.
V závete má vraj uvedené, že po jeho smrti sa jeho akcie darujú na charitu, pričom jeho peniaze pôjdu druhej manželke: 90 % z nich sa má investovať do S&P 500 indexu cez firmu Vanguard a zvyšných 10 % do krátkych amerických štátnych dlhopisov.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
