Škótsky architekt David Sim je vizionár. Aj preto si vie predstaviť, že na mieste areálu bývalého podniku na výrobu olejov Palma vyrastie živá mestská štvrť. Sám sa podieľal na vzniku urbanistickej vízie celého projektu. K oživeniu priemyselnej lokality má poslúžiť veľký verejný priestor, vnútrobloky a veľa zelene. Mrakodrapy vo štvrti nebudú, čo je dobré pre život.
„Ak budovy nie sú vysoké, potom sa ľudia medzi nimi cítia príjemnejšie,“ vysvetľuje kreatívny riaditeľ a partner svetoznámeho ateliéru Gehl Architects David Sim v rozhovore pre Finsider.
V novej štvrti Palma má byť veľa verejného priestoru. Lenže to znamená, že developer menej zarobí na bytoch či kanceláriách. Bolo ťažké ho presvedčiť, aby nezastaval lokalitu hustejšie?
Nebolo to také ťažké. Šéf Corwinu sa chodil inšpirovať do Dánska a do Škandinávie, nie do Dubaja. A presne životný štýl, ktorý je v škandinávskych mestách, chcel priniesť aj do Palmy. Takže dvere na presviedčanie som mal otvorené. Nechcel tu robiť niečo exkluzívne, ale štvrť pre bežný život. Ľudia, ktorí tu budú bývať, sú pre kvalitu mestského prostredia dôležitejší než samotné budovy a ich fasády. Dobrú štvrť netvoria vysoké budovy, veľké obchodné centrá a široké ulice, ale priestory navrhnuté v ľudskej mierke.
Čo je ľudská mierka pri budovách?
Ak budovy nie sú vysoké, potom sa ľudia medzi nimi cítia príjemnejšie. Táto štvrť bude fungovať a bude mať zmysel aj ekonomicky, hoci z dlhodobejšieho hľadiska.
Pôvodne mal Corwin v pláne postaviť v tomto projekte aj vysokú drevostavbu. Už od nej upustil?
Pokiaľ viem, tak áno. Neprešla by cez vaše prísne protipožiarne normy. Navyše sa drevená budova ťažko integruje do blokovej zástavky. Developer však nevylučuje, že tu postaví budovu z dreva, ale ako samostatnú.
Corwin opisuje novú štvrť ako kampusové usporiadanie nižších budov. Kampus sa mi spája s univerzitou.
Mne sa kampus spája s akousi exkluzivitou a uzavretosťou, takže túto štvrť by som kampusom nenazval. My tu chceme vytvoriť otvorenú štvrť, ktorá bude napojená na zvyšok mesta. Nebude exkluzívna len pre rezidentov. Chceli by sme verejným priestorom prilákať aj návštevníkov a susedov. Ľudia dodávajú štvrti život a atraktivitu. Ak vo štvrti nemáte život, tak tam nikto nebude chcieť chodiť a ani bývať. Spomínam si na jednu obchodnú štvrť v Nórsku. Mala veľa obchodov, kaviarní, ale skrachovala. Developer tam nedal žiadne lavičky, lebo nechcel, aby tam ľudia len tak posedávali a nič si nedali v kaviarňach. Lenže človek, ktorý sedí v kaviarni, sa nechce pozerať na prázdne námestie, ale na priestor plný ľudí a života. A o to nám pri Palme ide. Ak ponúknete ľuďom verejný priestor zadarmo, vráti sa vám to aj ekonomicky.
Hluk vlaku je menej rušivý ako hluk auta
V projekte budú aj vnútrobloky. Akú majú výhodu?
Vnútrobloky dokážu ochladiť prostredie o dva až tri stupne, takže vďaka nim bude možné pokojne spať aj pri otvorenom okne. Zároveň budú prinášať bezpečné prostredie pre deti, ktoré sa nebudú musieť báť vybehnúť na ulicu.
V Palme sú plánované aj reštaurácie a nočné podniky. Nebude sa to biť s rezidenčnou časťou?
Prevádzky, ktoré môžu potenciálne robiť hluk, budú umiestnené v kancelárskej časti novej Palmy, ktorá bude susediť s Novou Cvernovkou. V rezidenčnej zóne tak bude pokoj. Aj budovy sú nadizajnované tak, že prednú stranu budú mať do dvora a zadnú mimo hluku vnútrobloku. Mix funkcií môže dobre zafungovať, ak sa dobre naprojektujú.
Keď sa rozprávame, práve ide okolo vlak a počuť ho. Nebude problém blízkosť dopravy k bytom?
To, že vlak hučí, nie je až taký problém. Jeho hluk je podľa výskumov menej rušivý ako hluk auta. Ak by išla doprava priamo cez vnútroblok, to by bol problém, lebo by vyhnala z neho ľudí. To, že železničná doprava je blízko, ale mimo, je skôr výhoda. Tento brownfield je výborne napojený na verejnú dopravu. Je tu električka, vlak, autobusy a dve vlakové stanice. Pribudnú cyklotrasy.
Pracovali ste aj v Melbourne. Vidíte nejaké podobnosti medzi touto štvrťou a štvrťami austrálskeho mesta?
Melbourne má tiež električky. Navyše má živé mestské štvrte. Jedna je talianska, iná grécka, ktoré vytvorili prisťahovalci.Nemá ikonickú operu ako o Sydney, ale pravidelne vyhráva súťaže o mesto, kde sa najlepšie žije.
Keď som tam býval, tak centrum mesta s vysokými kancelárskymi budovami žilo len počas pracovnej doby. Potom tam bolo mŕtvo. Zmenilo sa niečo a môže sa Bratislava od Melbourne v niečom inšpirovať?
Melbourne venovalo veľa pozornosti tomu, aby pritiahlo do centra ľudí aj bývať. Rozšírilo verejnú dopravu, urobilo cyklotrasy, zasadilo veľa stromov a zlepšilo verejné priestory. Otvorilo nočné podniky, takže to tam žilo aj večer a napokon zlepšilo aj bezpečnosť v meste. Tým zabezpečilo, že aj centrum ožilo.
Kvetinové stánky namiesto policajtov
Ako zlepšilo bezpečnosť? Nasadilo viac policajtov?
Nie. Dovolilo v centre mesta otvoriť viac kvetinových stánkov za veľmi nízky nájom. Malo však podmienku, že stánok musel byť otvorený do polnoci a cez víkend non-stop. Kvetinový stánok zafungoval lepšie ako policajti v odradení od nočných násilností v centre. Navyše, to bolo lacnejšie, ako platiť viac policajtov. To je tá mäkká sila, ktorá pomáha mestám sa zlepšiť.
V Palme majú byť aj lokálne biznisy ako kaviarne či pekárne. Záleží na tom?
Určite. Ak máte všade len Starbucks, tak peniaze z tejto siete idú mimo krajinu. Ak máte lokálneho kaviarnika, on si kúpi chlieb od miestneho pekára, opraví si stoličky u miestneho opravára a upraží si kávu v lokálnej pražiarni. To je dôležité pre lokálnu ekonomiku.
Parkovanie má byť v Palme prevažne pod zemou. Prevláda všade tento trend?
Určite. Ak niekde zoberiete z verejného miesta jedno parkovacie miesto, môžete tam dať dva kaviarenské stolíky pre 12 ľudí. Ak zoberiete jedno parkovacie miesto, a dáte tam terasu, vytvoríte nové pracovné miesta.
David Sim je škótsky architekt a kreatívny riaditeľ svetoznámeho dánskeho ateliéru Gehl Architects. Je uznávaným profesorom architektúry, prednáša na popredných svetových univerzitách. Je autorom urbanistického konceptu Novej Palmy. Jeho kniha Soft City bola preložená do viac ako 20 jazykov, pracoval aj na pláne revitalizácie zemetrasením zničeného mesta Christchurch na Novom Zélande, či masterplánoch častí Tokia, Melbourne alebo francúzskeho Lille.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: