Aj 35 rokov po začiatku kupónovej privatizácie je medzi Slovákmi a Čechmi viditeľný rozdiel v tom, ako narábajú so svojimi úsporami. Kým české domácnosti držia v cenných papieroch takmer polovicu svojho finančného majetku, na Slovensku je to len približne pätina. Vyplýva to zo štúdie analytikov brokera Ozios.
Rozdiel sa podľa analýzy prejavuje aj na celkovom finančnom majetku. V Česku pripadá na jedného obyvateľa 44 910 eur, zatiaľ čo na Slovensku 21 530 eur. Česi tak majú viac ako dvojnásobný finančný majetok na osobu v porovnaní so Slovákmi.
Kupónová privatizácia pritom v oboch častiach bývalého Československa odštartovala podobný proces, no s odlišným výsledkom. V prvej vlne sa do nej v Česku zapojilo 58 percent populácie a v druhej vlne dokonca 60,4 percenta. Na Slovensku sa do prvej vlny zapojilo 49 percent obyvateľov, pričom druhá vlna sa už po rozdelení federácie nekonala.
Ozios upozorňuje, že masová privatizácia síce väčšine ľudí nepriniesla okamžité bohatstvo, no v Česku neskôr pomohla vytvoriť silnejší vzťah k investovaniu. Slovenské domácnosti zostali výrazne opatrnejšie a väčšinu peňazí si naďalej držia na účtoch.
„Z dnešných dát by sa mohlo zdať, že masová privatizácia nesplnila jeden zo svojich cieľov – teda urobiť z miliónov obyvateľov drobných kapitalistov. Práve naopak, vyústením privatizácie bola postupná koncentrácia vlastníctva získaného z jednotlivých kupónových knižiek medzi veľkými investormi,“ uviedol analytik Ozios Adam Austera.
Na Slovensku majú domácnosti podľa štúdie v bankách uložených 76 percent svojich finančných prostriedkov, zatiaľ čo v Česku je to 40 percent. Práve vyšší podiel investícií podľa analytikov dlhodobo pomáha českým domácnostiam zvyšovať hodnotu majetku.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
