Ministri financií krajín G7 budú v pondelok rokovať o možnom spoločnom uvoľnení núdzových ropných rezerv, aby zmiernili tlak na trh po prudkom raste cien ropy vyvolanom vojnou v Perzskom zálive. O pláne informoval denník Financial Times.
Mimoriadne rokovanie sa má konať spolu s výkonným riaditeľom Medzinárodnej energetickej agentúry Fatihom Birolom. Podľa informácií, ktoré citoval Financial Times, už najmenej tri krajiny G7 podporili myšlienku koordinovaného uvoľnenia zásob. Niektorí americkí predstavitelia považujú za primerané uvoľniť 300 až 400 miliónov barelov, čo predstavuje asi štvrtinu až tretinu z celkových rezerv.
Ceny ropy medzitým prudko vzrástli. Severomorská ropa Brent v ázijskom obchodovaní vyskočila o 24 percent na 116,71 dolára za barel a americká ropa West Texas Intermediate zdražela o 28 percent na 116,45 dolára za barel. Rast cien už zasahuje aj bežných spotrebiteľov. Priemerná cena benzínu v Spojených štátoch sa podľa Financial Times za týždeň zvýšila z 2,98 dolára na 3,45 dolára za galón (3,785 litra).
Drahšia ropa zvyšuje riziko ďalšieho rastu inflácie a môže spomaliť hospodársky rast vo viacerých krajinách. Mimoriadne citlivé sú najmä veľké dovozné ekonomiky, ako Čína, India, Japonsko, Južná Kórea, Nemecko, Taliansko či Španielsko. Na napätie reagovali aj akciové trhy v Ázii, ktoré v pondelok oslabili.
Strategické zásoby vznikli po ropnom embargu v roku 1974 ako poistka proti vážnym výpadkom dodávok. Členské krajiny Medzinárodnej energetickej agentúry dnes držia viac ako 1,24 miliardy barelov verejných zásob, pričom ďalšie stovky miliónov barelov majú k dispozícii firmy. Naposledy boli tieto rezervy spoločne uvoľnené v roku 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu.
Americký prezident Donald Trump sa pritom ešte minulý týždeň staval proti využitiu rezerv. Teraz však rast cien zvyšuje tlak na Biely dom, aby zasiahol.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
