Ministerstvo financií SR zverejnilo novú makroekonomickú prognózu, podľa ktorej by slovenská ekonomika mala v roku 2025 vzrásť o 1,3 percenta. Oproti februárovému odhadu je to zníženie o 0,6 percentuálneho bodu, no dynamika by mala zostať vyššia ako priemerných 0,9 percenta predpokladaných pre eurozónu. Ministerstvo zároveň upozorňuje na rastúce riziká zo zahraničia, najmä vyššie dovozné clá v USA, pretrvávajúcu globálnu neistotu a geopolitické napätie.
Slabší dopyt zo zahraničia má v budúcom roku spomaliť exporty a investície podnikov, čo by sa mohlo prejaviť miernym poklesom zamestnanosti o 0,2 percenta. Negatívny vplyv externých faktorov by mali tlmiť prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR, ktoré majú stimulovať verejné aj súkromné investície.
Ministerstvo napriek tomu očakáva rast reálnych príjmov obyvateľov. Priemerné nominálne mzdy by mali v roku 2025 stúpnuť o päť percent, kým priemerná inflácia by mala dosiahnuť 3,9 percenta. Ide o zrýchlenie oproti 2,8-percentnej inflácii z roku 2024, no stále citeľný pokles voči dvojciferným hodnotám z rokov 2022 a 2023.
V rokoch 2026 a 2027 predpokladá ministerstvo postupné oživenie ekonomiky. V budúcom roku by sa rast HDP mohol zrýchliť na 1,6 percenta vďaka očakávanému ústupu obchodného protekcionizmu v USA, spusteniu exportu nového závodu Volvo a ďalšiemu čerpaniu peňazí z Plánu obnovy.
Aktualizovaná fiškálna prognóza počíta na rok 2025 s rastom daňových príjmov o 8,1 percenta, pričom zhruba polovicu tvorí konsolidácia verejných financií. Slabší makroekonomický vývoj však v nasledujúcich rokoch rast príjmov pribrzdí a v porovnaní s februárom sa odhadované príjmy a výdavky na rok 2026 znižujú o 623 miliónov eur.
Medzi stabilné zdroje príjmov patrí podľa ministerstva zvýšené maximálne vymeriavacie základy, dočasne vyššia sadzba zdravotného odvodu zamestnávateľov a nová spotrebná daň zo sladených nápojov. Výnos z tejto dane bol na rok 2025 navýšený o 20 miliónov eur na 89 miliónov, keďže predpokladané predzásobenie obchodníkov sa neuskutočnilo.
Na výdavkovej strane má rast spomaliť najmä nižšia dôchodcovská inflácia, ktorá klesne pod štyri percentá, a presun rodičovského dôchodku mimo rozpočtu Sociálnej poisťovne. Nižší počet novopriznaných dôchodkov po vlnách predčasných odchodov z predchádzajúcich rokov by mal tlmiť tlak na rozpočet. Výdavky na nemocenské dávky ministerstvo očakáva nižšie vďaka sprísneným kontrolám oprávnenosti.
Hlavným rizikom prognózy zostávajú možné eskalácie v medzinárodnom obchode a geopolitike, ktoré by mohli zasiahnuť slovenský export, najmä automobilový priemysel, a zvýšiť ceny energií.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
