Od začiatku roku rastú v celej eurozóne úroky z hypotekárnych úverov. Štatistiky Európskej centrálnej banky ukazujú, že Slováci si za úvery na bývanie v júni v porovnaní s januárom museli priplatiť takmer najviac spomedzi všetkých krajín platiacich eurom.
V januári dosahoval priemerný úrok zo všetkých úverov na bývanie na Slovensku jedno percento. V júni to bolo už 1,82 percenta. Nárast o 0,82 percentného bodu bol druhý najvyšší spomedzi krajín eurozóny. Viac si za úvery na bývanie museli priplatiť len klienti nemeckých bánk. Tamojšie hypotéky od januára do júna zdraželi priemerne o 1,22 percentného bodu.
Úvery na bývanie zdraželi najviac tam, kde boli najlacnejšie
Najmenej sa zdražovali hypotéky v tých krajinách, v ktorých už začiatkom roka boli úroky nadpriemerne vysoké. V piatich krajinách, v ktorých úroky vzrástli najmenej, platili klienti za úvery na bývanie už v januári priemerne viac ako dve percentá. Ani v jednej krajine, v ktorej boli na začiatku roku priemerný úrok nad dvomi percentami, sa úroková sadzba nezvýšila o viac ako 0,23 percentného bodu.
Naopak v krajinách, v ktorých boli úroky pod priemerom eurozóny, úvery na bývanie zdraželi viac. Okrem Slovenska je príkladom aj Fínsko, kde boli hypotéky donedávna najlacnejšie. Analytik bankového sektora Slovenskej sporiteľne Matej Bašták to vysvetľuje tým, že banky v krajinách s najlacnejšími hypotékami museli okamžite nárast nákladov na financovanie premietnuť do cien úverov. „Priestor na znižovanie marží bol totiž minimálny,“ tvrdí.
Makroanalytik VÚB banky Michal Lehuta vraví, že dôvodom vyššieho zdražovania hypoték na Slovensku v porovnaní s priemerom eurozóny, môže byť aj to, že riziková prirážka slovenských dlhopisov v porovnaní s nemeckými vzrástla s výnimkou Talianska najviac v eurozóne. „Napríklad v decembri boli požadované výnosy 10-ročných slovenských dlhopisov len 23 bodov nad Nemeckom, dnes sme už aj nad Belgickom, Írskom a tesne pod Slovinskom a Portugalskom. Toto mohlo zohrať úlohu pri nákladoch, za ktoré hypotéky financujú slovenské banky,“ vysvetľuje M. Lehuta.
Nemecké hypotéky podľa neho zdraželi viac ako na Slovensku, pretože klienti tamojších bánk uprednostňujú predovšetkým dlhšie fixácie. Tie môžu na pohyb úrokových sadzieb reagovať viac ako krátkodobé fixácie.
Ekonomický analytik Tatra banky Andrej Martiška vysvetľuje, že riziková prirážka je iba jedným z faktorov, ktorý hral podstatnú rolu v prípade Slovenska. „Sú tu však aj ďalšie faktory ako konkurencia na bankovom trhu a štruktúra splatností či regulácia v oblasti ochrany spotrebiteľa. Napríklad v prípade Francúzska, ktoré má tiež vysokú váhu v eurozóne a má rozdielne konkurenčné a regulačné prostredie ako Nemecko, bol tento nárast zas veľmi nízky,“ tvrdí.
Blížime sa k priemeru
Zvyšovanie úrokových sadzieb zapríčinilo, že slovenské úroky sa začínajú blížiť k priemeru eurozóny. Od roku 2017 sú na Slovensku priemerné úroky z úverov na bývanie nižšie ako je priemer krajín eurozóny. Celý minulý rok rozdiel neklesol pod 0,3 percentného bodu. V marci tohto roku bol ešte rozdiel 0,38 percentného bodu, no odvtedy sa znižuje. V júni dosahoval už len 0,08 percentného bodu. Takto blízko boli slovenské sadzby k priemeru eurozóny naposledy pred piatimi rokmi.
Ekonomický analytik Tatra banka Andrej Martiška vraví, že k približovaniu sa k priemerným sadzbám v eurozóne prispela aj zmena preferencií slovenských klientov, čím sa zvýšila váha týchto dlhších hypoték s vyššími sadzbami v celkovej priemernej sadzbe všetkých poskytnutých hypoték. „Nejde tak o snahu zvyšovať marže či nejak inak „napraviť“ nižšie sadzby,“ dodal.
Analytik M. Bašták zo Slovenskej sporiteľne nepredpokladá, že by sme mali mať sadzby na Slovensku vyššie ako je priemer krajín, ktoré používajú euro. „V strednodobom horizonte skôr očakávame, že na Slovensku budeme mať sadzby skôr o niečo nižšie ako je priemer eurozóny. Môže za to hlavne silne konkurenčné prostredie a legislatíva umožňujúce jednoduchý presun hypotéky z banky do banky. Z krátkodobého pohľadu sa ale rozdiel zmenšiť môže a dokonca na nejaký čas sa môžeme dostať tesne nad priemer eurozóny," povedal M. Bašták.
