Štátna pomoc so splácaním úverov funguje približne rok a pol a čísla každý mesiac ukazujú, že táto dávka slúžila najmä ako predvolebný nástroj. Väčšina ľudí, ktorým je určená, o túto podporu nemá záujem. Takzvaný príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie ku koncu júna tohto roku poberalo asi 38-tisíc ľudí a štát naň do júna 2025 spolu vynaložil približne 34,5 milióna eur.
Obe tieto čísla sú výrazne nižšie než odhady, ktoré vláda prezentovala pri zavádzaní dávky. Ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického v analýze vplyvov rátalo s tým, že iba v roku 2024 bude pomoc s vyššími splátkami hypoték stáť 64 miliónov eur. Do júna 2025 tak štát na týchto dávkach nevyplatil ani polovicu predpokladanej sumy.
Nezáujem vidno aj na počte poberateľov. V roku 2023 malo na zníženú daň z príjmu nárok takmer 50-tisíc ľudí. Od februára 2024 sa už namiesto toho vypláca mesačná dávka z úradov práce. V roku 2024 vznikol nárok na príspevok pri takmer 80-tisíc úveroch, približne rovnaký počet pribudne v roku 2025. Z týchto 80-tisíc potenciálnych poberateľov si v januári 2025 pomoc vyzdvihlo asi 28,1-tisíca klientov bánk, teda približne tretina tých, ktorí si nárok mohli uplatniť. V ďalších mesiacoch rástol počet poberateľov len pomaly, pribudlo niečo vyše 7-tisíc ľudí.
Príspevok možno už čerpať aj na refincovanú hypotéku
Na jar tohto roku viacerí žiadatelia dostali zamietavú odpoveď, často preto, lebo ich úver bol refinančný. Zákon bol pôvodne nastavený tak, že refinancované úvery nespĺňali podmienky pomoci, keďže účelom takého úveru bolo splatenie iných pôžičiek. Zo schémy boli teda vylúčené. Zmenilo sa to až od 1. júna minulého roka.
Refinancovaný úver však musí slúžiť na splatenie úveru, ktorý dlžník použil na nadobudnutie nehnuteľnosti, výstavbu nehnuteľnosti na Slovensku alebo na zmenu dokončenej stavby. Zároveň platí príjmová hranica. Pri žiadostiach podaných od januára 2025 nesmie priemerný mesačný príjem žiadateľa prekročiť 2 288 eur. Úver tiež nesmie byť použitý na financovanie investičnej nehnuteľnosti.
„Práve nesplnenie týchto podmienok sú najčastejšími dôvodmi na nepriznanie príspevku, teda napríklad pôvodný úver je bezúčelový, nehnuteľnosť, na ktorú bol poskytnutý úver bola predaná,“ vysvetľuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Podiel zamietnutých žiadostí úrad nesleduje.
Potvrdzujú sa predpoklady
Nárok na pomoc vzniká postupne počas roka. Rozhodujúci je moment, keď sa klientovi zvýši splátka. Ak prvýkrát zaplatí vyššiu splátku v októbri, počas októbra môže požiadať o dávku a štát ju vyplatí spätne v novembri. Skôr nárok nevzniká. Údaje za január až máj tohto roku ukazujú, že počet poberateľov stále rastie len veľmi pomaly a záujem je nízky.
V júni tohto roku vyplatil štát na pomoc hypotekárnym dlžníkom asi 3,1 milióna eur. Keďže poberateľov je spolu 35,5-tisíca, priemerná výška pomoci vychádza na 87,84 eura. Štát podľa zákona kryje tri štvrtiny zvýšenia splátky. Priemerné navýšenie splátky u ľudí, ktorí o pomoc požiadali, tak predstavuje približne 117 eur. Maximálne štát uhradí 150 eur, na ktoré má klient nárok pri zvýšení splátky aspoň o 200 eur.
Už pri vzniku nápadu kompenzovať vyššie splátky hypoték upozorňovali Národná banka Slovenska, Slovenská banková asociácia aj rezort financií pod vedením úradníckeho ministra Michala Horvátha, že nárast splátok nespôsobí vážne problémy. Priemerný nárast splátky vtedy odhadli na necelých sto eur.
„Do roku 2025 sa väčšina hypoték refixuje s novou sadzbou a ich splátky vzrastú. Pri väčšine hypoték však nárast nebude dramatický. Priemerný nárast splátky bude predstavovať 92 eur. Domácnostiam to ukrojí v priemere 7 percent ich príjmu,“ upozorňovala NBS ešte v roku 2023 s tým, že nárast mesačnej splátky do 100 eur sa týka zhruba dvoch tretín úverov.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
