Rodičia z južného Slovenska svojmu synovi po ukončení vysokej školy darovali starší dom, ktorý už dávnejšie zdedili. Nehnuteľnosť mala už svoje roky, takže sa musela zrekonštruovať. Na to syn využil hypotekárny úver, kvôli čomu si musel dom aj poistiť. Keď si krytie vybavoval, v poisťovni zistil, že zmluvu na niektoré riziká síce môže uzatvoriť, ale nehnuteľnosť nebude chránená proti povodniam. Dom sa totiž nachádza v rizikovej oblasti na povodňovej mape. Aj keď si našiel inú poisťovňu, ktorá povodňovú mapu nepoužíva, poistka bola v konečnom dôsledku drahšia.
Nejde o ojedinelú situáciu. V rizikových oblastiach komerčné poisťovne nemusia súhlasiť s uzatvorením poistenia. Rozhoduje o tom takzvaná povodňová mapa. Keď sa nehnuteľnosť nachádza v oblasti, kde sú záplavy časté, poisťovňa má niekoľko možností. Buď musia klienti počítať s tým, že budú platiť vyššie poistné, alebo poisťovne takýchto klientov síce prijmú do poistenia, ale riziko povodne a záplavy vylúčia z poistného plnenia. Niektoré poisťovne povodňové mapy nepoužívajú. Vtedy sa bez obmedzení poisťuje aj nehnuteľnosť v rizikovej oblasti.
Avšak medzi povodňou a záplavou je rozdiel. Definícia hovorí, že pri povodni hladina vodného toku prudko stúpne a následne sa vyleje z koryta. Vtedy spravidla môže zaplaviť aj domy či pozemky. Môže ísť o vodu z potoka, rieky, pretrhnutej vodnej nádrže či rybníka. Záplava zase môže vzniknúť aj po dlhotrvajúcich dažďoch alebo pri náhlom topení snehu. Na pozemok sa tak voda môže vyliať alebo stiecť z priľahlých polí, lúk či lesa. To znamená, že k záplave môže dôjsť aj na miestach, v blízkosti ktorých sa nenachádza žiadny vodný tok ani vodná plocha.
Podľa poisťovní tiež už neplatí ani známy argument, že keď sú nehnuteľnosti „na kopci“, nemôže ich zasiahnuť povodeň či záplava. V minulosti zaznamenali povodne aj v oblastiach ako sú napríklad Terchová či obec Píla. Vlani napáchala voda škodu najmä na Záhorí.
Poisťovne oprašujú povodňové mapy
Kým v minulosti bolo uplatňovanie povodňových máp skôr výnimočné, v súčasnosti sa niektoré poisťovne rozhodli ich oprášiť. Niekde sa dokonca budú používať prvýkrát, inde sa zase budú aktualizovať.
Od začiatku tohto roka začala používať povodňové mapy poisťovňa Wüstenrot. Odôvodňuje to tým, že chce presnejšie vyhodnocovať riziká a nastavovať poistné podmienky. „V prípade nehnuteľností alebo domácností nachádzajúcich sa v najvyššej rizikovej zóne nie je riziko povodeň a záplava kryté. Klient je o tejto výluke informovaný už pri dojednávaní poistenia a následne aj v návrhu poistnej zmluvy,“ uvádza hovorkyňa poisťovne Zuzana Zúbeková. Pri nehnuteľnostiach v zóne s vysokým rizikom povodní zase Wüstenrot uplatňuje prirážku k poistnému.
Povodňové mapy chce oprášiť aj poisťovňa Uniqa. Pre poistenie už dlhodobo využíva povodňové mapy, ktoré vymedzujú štyri rizikové zóny. V prípade, ak miesto poistenia spadá pod povodňovú zónu štyri, nie je možné poistiť riziko povodne a záplavy. Najnižšie sú ceny poistného v povodňovej zóne jedna, v povodňových zónach dva a tri sa ceny poistného zvyšujú. Do povodňovej zóny štyri spadá v poisťovni len niečo cez jedno percento miest poistenia. Avšak hovorkyňa poisťovne Uniqa Beáta Lipšicová hovorí, že v najbližšom období sa v poisťovni pripravuje aktualizácia databázy povodňových zón.
S povodňovými mapami pracuje už viac ako 15 rokov aj poisťovňa Generali . Najaktuálnejšiu verziu systému poisťovňa používa od roku 2023. „Pri dojednávaní poistenia uplatňujeme pri riziku povodeň dvojnásobnú kontrolu. Jednou z nich je využitie povodňových máp. Zároveň od klienta zisťujeme, či sa v mieste poistenia v uplynulých rokoch vyskytli povodne alebo záplavy. Samozrejme, existujú aj miesta, kde riziko povodeň nekryjeme, prípadne je krytie obmedzené istým limitom. Väčšinou však ide o rekreačné objekty alebo dočasné stavby. Kontrolný systém nebezpečenstva riečnej a prívalovej povodne, ktorý vie po zadaní konkrétnej adresy vyhodnotiť mieru rizika povodne a záplavy, nám pomáha najmä pri dojednávaní poistenia majetku pre klientov. Na základe tohto hodnotenia sa následne odvíja aj výška poistného. To znamená, že klienti so zvýšeným rizikom platia vyššie poistné ako tí, ktorí žijú v bezpečnejších lokalitách,“ uvádza hovorkyňa Generali Catherine Černochová.
O cene môže rozhodnúť dotazník
Iné poisťovne napríklad nemusia uplatňovať povodňové mapy, no riziko si overujú priamo u majiteľov nehnuteľností. Podobne postupuje napríklad Komunálna poisťovňa. „Výskyt povodní je riešený otázkou na poistníka v dotazníku v poistnej zmluve. Pre oblasti so zvýšeným rizikom povodní sa uplatňuje znížený limit plnenia. Úplnú výluku (nepoisťovanie) v uvedených oblastiach nepoužívame,“ uvádza hovorca Komunálnej poisťovne Dalibor Mihalkin. Ak je pri nehnuteľnosti vyššie riziko zasiahnutia povodňou, majiteľ platí vyššiu poistku.
Princíp dopytovania konkrétnejšie popisuje poisťovňa Union. Tá síce tiež neuplatňuje povodňové mapy, no klienta sa pri uzatváraní poistnej zmluvy pýta, koľko záplav ho postihlo za posledných desať rokov. Ak to boli dve a viac záplav, nehnuteľnosť sa v Unione nedá poistiť proti povodni a záplavám. V prípade, že bola pri nehnuteľnosti zaznamenaná len jedna záplava, majiteľ dostane prirážku na poistnom. Poisťovňa tento druh krytia nedávno menila. Od vlaňajšieho decembra uplatňuje čakaciu dobu sedem dní pri povodniach a záplavách pri novo uzavretých poistných zmluvách.
Povodňové mapy vôbec neuplatňujú ani dve najväčšie poisťovne na slovenskom trhu – Kooperativa a Allianz – Slovenská poisťovňa. Tie zároveň hovoria, že poisťujú majetok vo všetkých lokalitách Slovenska za rovnakých podmienok. To znamená, že adresa poistenca nemôže byť vylúčená z poistenia kvôli riziku povodne. Polohu nehnuteľnosti v rámci povodňového rizika dokonca nepremietajú ani do ceny. Keďže ide o poisťovne s pomerne veľkým poistným kmeňom, môžu si dovoliť absorbovať riziko škôd po povodniach a záplavách.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
