Zamestnanecký pomer má legislatívnu ochranu, ktorá je pre pracujúcich v mnohých prípadoch prospešná. Ide napríklad o situáciu, kedy firma niekoho prepustí. V určitých prípadoch majú ľudia, ktorí dostanú výpoveď, nárok na odstupné. Firma im musí vyplatiť ich priemernú mesačnú mzdu alebo dokonca až niekoľko platov. O tom, v akej výške nakoniec bude odstupné, rozhoduje spôsob skončenia v práci a počet odpracovaných rokov u zamestnávateľa.
Prvou zásadnou podmienkou je, že zamestnanec dostane výpoveď alebo sa na odchode s vedením firmy dohodne. Dôvody výpovede sú určené v zákonníku práce. Na odstupné má nárok len zamestnanec, ktorého vyhodia kvôli zrušeniu firmy, alebo jej presunu, no zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce. Výpoveď môže prísť aj v prípade, že sa zamestnanec stane nadbytočným pri zmene úloh firmy, technického vybavenia alebo pri znížení stavu zamestnancov.
Firma môže človeka prepustiť aj v prípade, že nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať napríklad ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté na výkon práce. Zamestnanec môže dostať výpoveď aj vtedy, ak nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol, alebo sa pracovník nechce podrobiť príprave na pridelenú prácu. Nárok na odstupné vzniká aj človeku, ktorý pre svoj zdravotný stav už nemôže vykonávať svoju prácu.
Zamestnanec dostane odstupné
Inštitút zamestnanosti vysvetľuje, že hlavným účelom odstupného je satisfakcia poskytovaná zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že pracovný pomer končí skôr, ako to účastníci pôvodne v pracovnej zmluve predpokladali. „Skončenie pracovného pomeru v tomto prípade nespočíva v osobe zamestnanca, ale v osobe zamestnávateľa – v jeho hospodárskych problémoch, ktoré vo vzťahu k zamestnancovi vystupujú ako ním nezavinené sociálne riziko,“ uvádza inštitút.
Kalkulačka odstupného
Nárok na odstupné pritom môže zamestnancovi vzniknúť aj niekoľkokrát počas jeho profesijnej kariéry. Zákonník práce tiež umožňuje, aby zamestnávateľ poskytoval odstupné aj v prípadoch, v ktorých to legislatíva neupravuje. Tieto nadzákonné podmienky si musia pracujúci s firmou dohodnúť v pracovnej zmluve. Odstupné sa pritom vypláca nielen pri výpovedi, ale aj pri skončení pracovného pomeru formou dohody. To sa stáva napríklad v prípadoch, ak sa firma presúva na iné miesto.
Výška odstupného závisí od dĺžky odpracovaných rokov u zamestnávateľa. Najviac môžu prepustení ľudia dostať päťnásobok svojho priemerného mesačného zárobku. Funguje to tak, že firma odstupné pošle spolu so mzdou v bežný výplatný deň. Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť aj na inom termíne či forme výplaty odstupného. Nárok na odstupné majú vždy len pracujúci s platnou pracovnou zmluvou u daného zamestnávateľa.
Aká je výška odstupného v roku 2025:
| Odpracované roky | Odstupné pri výpovedi zo strany firmy | Odstupné pri skončení dohodou |
|---|---|---|
| menej ako 2 roky | priemerná mzda zamestnanca | |
| viac ako 2 roky | priemerná mzda zamestnanca | 2-násobok priemernej mzdy zamestnanca |
| viac ako 5 rokov | 2-násobok priemernej mzdy zamestnanca | 3-násobok priemernej mzdy zamestnanca |
| viac ako 10 rokov | 3-násobok priemernej mzdy zamestnanca | 4-násobok priemernej mzdy zamestnanca |
| viac ako 20 rokov | 4-násobok priemernej mzdy zamestnanca | 5-násobok priemernej mzdy zamestnanca |
Odchodné sa vypláca až pred penziou
Vyplatenie odstupného si ľudia niekedy zamieňajú za odchodné, no v tomto prípade ide o odlišný finančný nárok. Odchodné je totiž pracovnoprávna dávka, na ktorú má zamestnanec nárok iba raz počas celej kariéry. Spravidla je to v čase, keď odchádza z práce a zároveň mu už vznikol nárok na starobný, predčasný starobný či invalidný dôchodok. Nestačí dosiahnuť dôchodkový vek alebo mať priznaný invalidný dôchodok. Pracujúci či firma musia ukončiť pracovný pomer.
Pracujúcemu tak vzniká nárok na odchodné vtedy, keď po skončení pracovného pomeru do desiatich dní požiada Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku. Minimálne mu prináleží suma vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Môže dostať aj viac, ak sa na tom dohodne so zamestnávateľom alebo je to uvedené v kolektívnej zmluve.
Zákonník práce pozná aj výnimku, kedy zamestnávateľ odchodné vyplácať nemusí. Môže to urobiť v prípade, ak bol pracovný pomer okamžite ukončený kvôli právoplatnému odsúdeniu zamestnanca za úmyselný trestný čin. Avšak odchodné patrí medzi mzdové nároky a jeho vyplatenie je možné vymáhať aj súdnou cestou.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
