Deficit štátneho rozpočtu v minulom roku dosiahol 2,04%, hrubý dlh skončil na 57,8%. Tento výsledok je citeľne lepší než sme očakávali.
Verejné rozpočty ostávajú pod tlakom už tretí rok, keď sa prehýbajú pod nátlakom nových výdavkov – spočiatku spôsobených pandémiou, následne energetickou a geopolitickou krízou. Nové okolnosti tak prinútili vlády k novým výdavkom na zmiernenie dopadov inflácie či volatilných trhov na domácnosti aj podniky. Tieto ale boli do veľkej miery kompenzované rastom daňových príjmov v dôsledku zvýšenej inflácie (spotrebné dane či dane z príjmov), okrem toho neboli využité ani niektoré ďalšie rezervy vytvorené v rozpočte, napríklad na boj s pandémiou COVIDu.
Na ďalšie faktory upozorňuje vo svojej analýze Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej boli za pozitívnym výsledkom aj nižšie výdavky v závere roka (najmä kapitálových výdavkov v obrane kvôli neskoršiemu dodaniu vojenskej techniky), ako aj nižšie čerpanie financií z rozpočtu EÚ a s tým spojené nižšie spolufinancovanie.
Očakávame, že deficit verejných financií v tomto roku dosiahne 5,5 % HDP, najmä vplyvom opatrení na zmierňovanie dopadov energetickej krízy a nových výdavkov prechádzajúcich parlamentom. Vidíme riziko, že deficit môže byť aj vyšší, najmä ak poslanci ešte do jesenných volieb schvália ďalšie výdavkové opatrenia. Tak, ako inflácia potlačila nahor rozpočtové príjmy, bude však postupne vplývať aj na rozpočtové výdavky – hoci s určitým oneskorením, ako napríklad nárast miezd vo verejnej správe, dôchodkov, ale aj ostatných bežných výdavkov na tovary a služby.
Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne