Odliv mozgov do zahraničia sa v uplynulé týždne stal „premiérskou témou“, na ktorej budú pracovať odborníci naprieč ministerskými rezortami. Aj preto opäť prinášame do verejnej debaty náš minuloročný prieskum, kedy sme sa mladých ľudí pýtali na to, ako túto tému vnímajú. Výsledky ukázali, že medzi študentami sú až takmer dve tretiny mladých, ktorí buď už v zahraničí študujú alebo o tejto možnosti uvažujú. Ešte zásadnejšie boli výsledky týkajúce sa zamestnania, kde až 88% mladých už pracuje alebo do nejakej miery uvažuje o práci v zahraničí. Lákajú ich tam najmä zárobky, vyššia kvalita života či snaha o zlepšenie uplatniteľnosti a jazykových zručností. Odchod do zahraničia však sám o sebe nie je problémom, práve naopak – je to spôsob, ako priniesť na Slovensko nové myšlienky a inovácie zo zahraničia. Nevyhnutným predpokladom pre toto však je, aby sa mladí po nadobudnutí týchto skúseností aj vrátili. Toto je tiež jednou z tém, ktorú budeme rozpracovávať v našom ekonomickom seriáli, ktorý štartujeme pod názvom Prosperujúce SLOVENSKO. Chceme ukázať, ako by z nášho analytického pohľadu mala vyzerať úspešná krajina. Zhrnutie prvej časti prinášame v krátkych správach, celý report si môžete pozrieť na samostatnej webovej stránke venovanej tejto dôležitej oblasti.

Každoročne do zahraničia odídu stovky slovenských stredoškolákov, uprednostňujúcich štúdium za hranicami pred slovenskými vysokými školami. Podľa nášho minuloročného prieskumu* až necelé dve tretiny mladých ľudí buď už v zahraničí študujú alebo o tejto možnosti premýšľajú. Neprekvapivo je najvýznamnejším dôvodom najmä vyššia kvalita zahraničných univerzít, ktorú za možnosť označilo viac než 90% týchto respondentov. Kvôli lepšiemu uplatneniu sa za hranice obzerá 60% z nich, ďalej je to aj túžba skúsiť život mimo Slovenska či zlepšiť si jazykové zručnosti.

Na túto otázku prirodzene nadväzoval aj záujem o to, či sa mladí plánujú po štúdiu vrátiť späť na Slovensko. Možnosť Určite áno a Skôr áno zvolilo 31% respondentov. Takmer identický podiel mladých Slovákov však o návrate (skôr) neuvažuje. Nerozhodnutá je vyše tretina respondentov.

Pri otázkach o zamestnaní nás zaujímalo, nakoľko je pre mladých príťažlivá práca v zahraničí. Asi desatina z nich už v zahraničí pracuje, tretina to má v pláne, takmer polovica sa nad ňou občas zamýšľa a iba 12% mladých vôbec nezvažuje prácu v zahraničí. Odísť pracovať za hranice je motivované najmä snahou o vyšší zárobok, zlepšenie jazyka, získanie zaujímavých skúseností v odbore či záujme skúsiť si život mimo Slovenska.

Mladých k návratu motivujú najmä sociálne väzby, prítomnosť rodiny a priateľov bola solídne najdôležitejším faktorom (takmer tri štvrtiny respondentov), asi tretina sa chce vrátiť aj kvôli založeniu rodiny. Pozitívom je, že asi štvrtina mladých chce prísť späť na Slovensko a prispieť k pozitívnej zmene v krajine. Naopak, od návratu ich odrádzajú ekonomické faktory (nízke platy, málo pracovných príležitostí, nižšia životná úroveň), ale aj tie spoločenské (korupcia, politická situácia, uzavretosť Slovákov voči zmenám a odmietanie iných názorov).

Odchod mladých ľudí za hranice nie je sám o sebe problémom. Práve naopak, prináša premiešanie znalostí, zručností, obohacuje aj osobnostný kapitál, čím sa aj do slovenskej ekonomiky prinášajú myšlienky a inovácie do zahraničia. Problematickou časťou je, že sa tisíce mladých ľudí zo zahraničia na Slovensko nevracajú. Prichádzame tak o pracovnú silu, ľudský kapitál, ich schopnosti, zručnosti a potenciál, ktorý by mohol významne posúvať slovenskú ekonomiku. Nesmieme tiež zabudnúť na starnutie populácie a s tým súvisiace výzvy pre udržateľnosť dôchodkového systému.

Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne