Vidíme, že štátu, resp. ARDAL-u sa dnes opäť podarilo využiť priaznivé trhové podmienky, pričom dokázali efektívne pokryť dopyt trhu po dlhopisoch s dlhou aj kratšou dobou splatnosti (567 miliónov eur predaných dlhopisov v aukčnej časti). Slovensko tak naďalej ťaží najmä z očakávania trhov, ktorí predpokladajú, že vo vývoji cien dlhopisoch dôjde v najbližších mesiacoch k obratu, ktorý bude súvisieť najmä s očakávaným znižovaním sadzieb zo strany ECB a pokračujúcim ochladením globálnych ekonomík, čo následne bude tlačiť ceny a teda aj zisk (pri prípadnom sekundárnom predaji) aktuálnych dlhopisov vyššie.
Možno tak konštatovať, že za vyšším objem predaja, vrátane mimoriadnej aukcie na začiatku februára, môžu najmä trhové podmienky. Treba však tiež dodať, že podstatná je aj cena, za ktorú si vieme požičať. Pohľad na dlhší časový horizont ukazuje, že v priebehu rokov je vývoj negatívny a výnosy našich dlhopisov prekonávajú v eurozóne už len tie talianske, pričom Taliansko nemá povesť práve najzodpovednejšieho člena menového bloku. Výnosy na gréckych či španielskych dlhopisoch medzičasom už nesú so sebou nižšiu rizikovú prirážku (rozdiel voči nemeckým dlhopisom), hoci ešte pred niekoľkými rokmi bol investormi požadovaný výnos na nich v porovnaní s nami aj dvojnásobný.
Od začiatku roka vidíme tiež zvýšenú motiváciu na strane štátu, pretože po decembrovom znížení ratingu Slovenska agentúrou Fitch a nezanedbateľnej možnosti, že k zníženiu ratingu pristúpia v najbližších mesiacoch aj ďalšie agentúry, čo zo strany investorov mohlo znamenať zvýšenie požadovanej rizikovej prirážky (t.j. spreadu) voči referenčným nemeckým dlhopisom. Obsluha nášho dlhu by sa tak ešte viac predražila a deficitný rozpočet v budúcich rokoch by bol pod ešte väčším tlakom. V ostatných dňoch zhoršila Slovensku rating menšia agentúra Scope, ale pri dnešnej aukcií sme zatiaľ zvýšenie rizikovej prirážky nevideli, trhy tak aspoň zatiaľ nereagovali.
V hodnotení dôveryhodnosti Slovenska sa môžu vyskytnúť ďalšie trhliny. Na jednej strane je tu nízka miera konsolidácie verejných financií, čo priamo ovplyvňuje aj ich dlhodobú udržateľnosť. K tomu sa teraz pridáva aj reálne ohrozenie, že Slovensko (minimálne na čas) príde o eurofondové zdroje, resp. peniaze z plánu obnovy, čo súvisí s úpravami v trestnom zákonníku a obavami Európskej komisie ohľadne potenciálneho ohrozenia vlády práva na Slovensku.
Pokračovanie nášho ekonomického rastu je pritom do značnej miery priamo závisle práve na týchto prostriedkoch z EÚ, čo finančné trhy budú musieť do svojich rizikových modelov a očakávaní skôr alebo neskôr započítať. Zatiaľ nám výrazne pomáha členstvo v eurozóne, keď investori s vysokou pravdepodobnosťou očakávajú, že dohodnuté pravidlá privedú Slovensko späť na cestu k zodpovednej konsolidácií. V horšom prípade by nás, resp. peniaze investorov, v prípade problémov nakoniec pravdepodobne zachránil stabilizačný mechanizmus Eurosystému. To by však bol pre našu krajinu extrémne bolestivý proces, ktorému sa určite chceme vyhnúť.
Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne