Štát si prostredníctvom Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) opäť požičiaval. Na programe boli aukcie štyroch dlhopisov so splatnosťami v rokoch 2027, 2032, 2033 a 2047.
Pri dvoch dlhopisoch, ktoré sa predávali relatívne nedávno, zhruba pred mesiacom (2027 a 2032), požadované výnosy za cca mesiac vzrástli o 18 až 30 bázických bodov. Zodpovedá to situácii na trhu, keďže výnosy dlhopisov aj swapové sadzby na trhu v danom období narástli. Bola to korekcia predchádzajúceho poklesu.
Navyše povzbudivé správy neprichádzajú ani ohľadom kreditného rizika krajiny. Dve menšie ratingové agentúry zhoršili svoj pohľad na hodnotenie Slovenska po tom, čo väčšia agentúra Fitch v decembri 2023 rating znížila o jeden stupeň. Z veľkých agentúr bude o ratingu rozhodovať Standard and Poor’s v apríli a táto môže nasledovať Fitch. A úverovú známku nám opäť zredukovať.
Hodnotiace agentúry poukazujú na neutešenú situáciu vo verejných financiách, ale naposledy už aj so zmenou legislatívy spojenú hrozbu zastavenia eurofondov. Vzhľadom na tieto okolnosti preto môže byť štát relatívne spokojný. Celkovo totiž dnes predal dlhopisy za zhruba 560 miliónov EUR. Na účet mu pritečie o niečo menšia hotovostná suma vzhľadom na to, že niektoré „papiere“ sa predávali s diskontom.
Od začiatku roka už agentúra ARDAL predala dlhopisy za asi 3,4 miliardy EUR. Za celý rok si štát plánoval požičať asi 10 mld. EUR, ale bude to pravdepodobne možno skôr okolo 11 mld. EUR. Agentúra musí brať do úvahy aktuálne splatný dlh, situáciu na trhu ako aj stále rastúce fiškálne plány novej vlády v tomto roku. A to pri už aj tak jednom z najvyšších deficitov v EÚ. Agentúra sa preto snaží zabezpečiť likviditu vcelku prezieravo už v prvej polovici roka, pred letnými prázdninami.
Ako úspešne si však požičiavame v porovnaní s inými krajinami? V eurozóne vstúpili za posledné týždne na trh viaceré krajiny. Dá sa povedať, že takmer všetky si požičali relatívne lepšie ako my. Napríklad minulý týždeň si Španielsko s ratingom o dva stupne nižším (Moody’s) požičalo na zhruba 3 roky (máj/jún 2027) takmer o 30 bodov lacnejšie ako Slovensko. Podobne Taliansko, ktoré má známku až o štyri stupne nižšiu, dokázalo požičať asi o 11 bodov lacnejšie. Pre korektnosť treba povedať, že tu je splatnosť talianskych asi o štyri mesiace kratšia ako slovenských.
Najzaujímavejší je ale pohľad na výsledok aukcie v Grécku. Krajina, ktorá má ešte stále od jednej z ratingoviek hodnotenie v špekulatívnom pásme (Moody’s Ba1), si dokázala požičať na obdobie ešte o rok dlhšie ako Slovensko (2027 vs 2028) za nižšiu cenu. Cena ktorú platili Gréci je až o 41 bodov nižšia ako naša a síce 2,85% verzus 3,265% (avg yield). Aj na tom vidno, že trhy už hodnotia riziko Grécka úplne inak. Slovensko teda v tomto zmysle nie je na gréckej ceste, ale je úplne v protismere. Keďže Grékom sa rating zlepšuje a rizikové prirážky znižujú.
Zároveň si Grécko a Španielsko v tomto mesiaci dokázali lacnejšie požičať aj niečo viac ako 9 rokov (jún/júl 2033). Gréci zaplatili menej asi o 21 bázických bodov a Španieli asi o 40 bodov. Najmä o grécke aukcie je záujem výrazne vyšší ako o naše, alebo aj ktorékoľvek iné obdobné z eurozóny keďže dopyt prevyšuje ponuku aj tri a pol násobne.
Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB
