Človek, ktorý nepracuje, žiaden dôchodok zo Sociálnej poisťovne nedostane. Hoci sa na sociálnych sieťach o tom pravidelne objavujú pochybnosti, štát má v tomto smere jasno. „Človek, ktorý nikdy nepracoval, nemôže zo Sociálnej poisťovne získať nárok na starobný dôchodok. K tomu potrebuje najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia, resp. platenia odvodov,“ zdôrazňuje hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
V uplynulých rokoch sa dôchodkové predpisy viackrát menili. Kedysi štát uhrádzal dôchodkové poistenie aj za ľudí evidovaných na úrade práce, za študentov či za brancov na povinnej vojenskej službe. Nezamestnaní zostali poistení len do 31. decembra 2000.
Tým, ktorí poberali dávku v nezamestnanosti, štát platil odvody ešte v rokoch 2001 až 2003. Práve v roku 2003 sa definitívne skončilo aj platenie dôchodkového poistenia zo štátnych zdrojov pre študentov a brancov.
Iba invalidná penzia z mladosti
Štát v súčasnosti platí dôchodkové poistenie aj za rodiča, ktorý sa stará o dieťa. Do skupiny poistencov, za ktorých odvody uhrádza štát, patria tiež poberatelia príspevku na opatrovanie či príspevku pre osobných asistentov, účastníci dobrovoľnej vojenskej prípravy a osoby, ktorým bol priznaný kompenzačný príspevok.
Jedinou výnimkou, kedy môže niekto získať dôchodok zo Sociálnej poisťovne bez toho, aby pracoval, je invalidný dôchodok z mladosti. Ide o ľudí, ktorí sa stanú invalidnými pred dovŕšením 20 rokov veku a nestihli preto nikdy pracovať. Invalidný dôchodok sa potom počíta podobne ako starobná penzia. Namiesto odpracovaných rokov sa započítajú roky, ktoré ešte chýbajú do dosiahnutia dôchodkového veku.
Pre poistencov mladších než dvadsať rokov, ktorí zatiaľ nezískali žiadne obdobie povinného dôchodkového poistenia, sa namiesto priemerného osobného mzdového bodu vo výpočte použije hodnota 0,67. Takže takýto dôchodok dosahuje dve tretiny dôchodku človeku, ktorý celý život zarábal mzdu na úrovni priemernej mzdy na Slovensku.
Ak má človek 20 rokov a jeho dôchodkový vek je na úrovni 67 rokov, invalidný dôchodok z mladosti pri poklese schopnosti pracovať nad 70 percent bude na úrovni zhruba 602 eur mesačne. Pri poklese schopnosti pracovať o 60 percent bude jeho penzia v sume viac ako 360 eur.
Nepracujúci dostane dávku z úradu práce
Ak niekto celý život nepracoval, môže poberať dávky v hmotnej núdzi. „V prípade, ak občan nepracuje, teda nemá príjem, prípadne má nízky príjem a za splnenia ďalších podmienok stanovených zákonom o pomoci v hmotnej núdzi, mu je možné poskytnúť pomoc v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov,“ tvrdí tlačové a komunikačné oddelenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Napríklad 65-ročný muž, ktorý žije sám v byte, nikdy nepracoval a nemá žiaden dôchodok ani iný príjem, môže dostať dávku vo výške viac ako 270 eur mesačne. V tomto prípade dostane základnú dávku vo výške 86,50 eura. K tomu sa priráta ochranný príspevok v sume 88,40 eura, na ktorý má nárok vďaka tomu, že dosiahol dôchodkový vek. A ďalších 97 eur tvorí príspevok na bývanie. Spolu tak tento muž dostane 271,90 eura mesačne.
Na čo všetko by tieto peniaze mali stačiť? „Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie,“ vysvetľuje ÚPSVaR.
Ľudia, ktorí nikdy nepracovali, tak dostávajú výrazne menej ako starobní dôchodcovia. Aj keď väčšina ľudí dostáva menej peňazí, priemerný starobný dôchodok je v súčasnosti už vyšší ako 700 eur. Navyše minimálny dôchodok za 40 odpracovaných rokov dosahuje 467,20 eura, čo je takmer o 200 eur viac, ako dávky v hmotnej núzdi.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
