Všetci živnostníci budú po novom povinne platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Výnimku budú mať iba začínajúci podnikatelia – počas prvých šiestich mesiacov nebudú platiť nič, no následne, bez ohľadu na výšku príjmu, budú musieť každý mesiac posielať peniaze do Sociálnej poisťovne. Štát tak chce zabezpečiť, aby mali nárok na dôchodok. V skutočnosti však bude penzia, ktorú za tieto odvody získajú, pravdepodobne veľmi nízka.
Ak si dnes niekto založí živnosť, povinnosť platiť odvody mu môže vzniknúť až po podaní prvého daňového priznania. Ak podá priznanie v riadnom termíne, odvody začne platiť od 1. júla. Ak si termín na podanie priznania odloží, povinnosť platiť odvody mu vznikne až od 1. októbra. Platí pritom, že odvody do Sociálnej poisťovne platia len tí živnostníci, ktorých príjem je vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Napríklad v súčasnosti majú povinnosť platiť odvody len tí podnikatelia, ktorých hrubý príjem v predchádzajúcom roku prekročil 8 580 eur.
Ak má niekto zo živnosti dlhodobo nízky príjem, môže roky podnikať bez toho, aby platil odvody do Sociálnej poisťovne. To sa má zmeniť. Po pol roku budú musieť platiť všetci živnostníci.
Začínajúcim živnostníkom a tým, ktorí majú nízky príjem, však vláda nechce zaviesť odvody v plnej výške. Kým tí, ktorých príjem prekročí stanovenú hranicu, budú od januára platiť odvody minimálne zo 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, začínajúci a slabo zarábajúci podnikatelia majú mať vymeriavací základ vo výške 26 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Na jednej strane tak ušetria, na druhej strane budú ich odvody pravdepodobne tesne pod hranicou, od ktorej by sa im započítali do minimálneho dôchodku.
Aké odvody budú platiť v roku 2026 živnostníci?
Začínajúci živnostníci ako aj všetci tí, ktorých príjem nie je dostatočne vysoký na to, aby im vznikla povinnosť platiť odvody v plnej výške: Odvody sa im vypočítajú z 26 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Platiť budú preto mesačne 131,34 eura.
Mnimálne odvody pre ostatných živnostníkov sa vypočítajú zo 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov (doteraz to bolo z 50 %). Minimálne odvody do Sociálnej poisťovne v roku 2026 preto dosiahnu 303,11 eura.
Kto chce mať nárok na minimálny dôchodok, musí mať odpracovaných aspoň 30 rokov. Problém je, že sa počítajú len tie roky, v ktorých človek platil odvody aspoň z 24,1 percenta priemernej mzdy. Živnostníci síce budú platiť odvody z 26 percent priemernej mzdy, ale výška odvodov sa určuje zo mzdy spred dvoch rokov. Pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok sa bude vymeriavací základ porovnávať s priemernou mzdou v danom roku, nie s tou spred dvoch rokov. A keďže mzdy v poslednom období rýchlo rastú, títo živnostníci pravdepodobne nesplnia podmienku, aby sa im rok platenia znížených odvodov započítal do minimálneho dôchodku.
V roku 2026 sa budú odvody pre podnikateľov s nízkym príjmom počítať z priemernej mzdy za rok 2024. Tá dosiahla 1 524 eur. Aby sa im odvody v roku 2026 započítali do minimálneho dôchodku, priemerná mzda v roku 2026 by nesmela byť vyššia ako 1 644 eur. Už v druhom štvrťroku tohto roka však priemerná mzda dosiahla 1 654 eur. Mzdy navyše pravdepodobne ďalej porastú.
Národná banka Slovenska v letnej predikcii odhadla, že priemerné mzdy by mali v roku 2025 stúpnuť o 4,8 percenta a v roku 2026 o ďalších 4,4 percenta. Ak sa tento predpoklad naplní, priemerná mzda v budúcom roku dosiahne 1 667 eur a odvody nových a slabšie zarábajúcich živnostníkov nebudú stačiť na to, aby sa im započítali do minimálneho dôchodku.
Ak by niekto takto pracoval dlhodobo, bude mať síce v porovnaní s dneškom nárok na dôchodok, no tesne nesplní podmienky na získanie minimálneho dôchodku. Jeho penzia tak môže byť aj o viac ako sto eur nižšia, ako keby platil mierne vyššie odvody a odpracované roky by sa mu započítali do minimálneho dôchodku.
Aký bude mať dôchodok živnostník s nízkym príjmom?
Ak by niekto platil odvody tesne pod úrovňou potrebnou na minimálny dôchodok, napríklad vo výške 24 percent priemernej mzdy, znamenalo by to, že jeho osobný mzdový bod bude v danom roku 0,24. Ak by teoreticky získal 40 rokov dôchodkového poistenia s týmto osobným mzdovým bodom, jeho priemerný osobný mzdový bod by bol tiež 0,24, no keďže štát v rámci solidarity zvyšuje dôchodky nízkopríjmovým poistencom, upraví sa na 0,392. Pri výpočte dôchodku sa toto číslo vynásobí počtom odpracovaných rokov a aktuálnou dôchodkovou hodnotou.
Ak by niekto za týchto podmienok išiel do penzie v roku 2025, jeho starobný dôchodok by po valorizácii dosiahol približne 300,10 eura. V prípade, že by tento človek platil o niečo vyššie odvody a jeho vymeriavací základ by bol v každom roku aspoň 24,1 percenta priemernej mzdy, vznikol by mu nárok na minimálny dôchodok. Ten pri 40 odpracovaných rokoch predstavuje 467,20 eura. Tento človek tak bude každý mesiac dostávať o 167,10 eura menej, ako keby sa mu odpracované roky zarátali do minimálneho dôchodku.
V praxi asi nikto dlhodobo nebude mať 40 rokov, počas ktorých platil odvody tak, že sa mu ani jeden rok tesne nezapočíta do minimálneho dôchodku, no každý takýto rok mu minimálnu penziu zmenší. Ak by niekto odpracoval päť takýchto rokov a zvyšné by sa mu započítali do minimálneho dôchodku, bude môcť dostať minimálnu penziu za 35 odpracovaných rokov vo výške 431,60 eura. A ak niekto síce odpracuje 40 rokov, ale viac ako desať sa mu nezaráta do minimálneho dôchodku, nesplní podmienku tridsiatich rokov a nárok na minimálny dôchodok mu vôbec nevznikne.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
