Poslanci parlamentu budú rozhodovať o tom, či presunú úspory dôchodkových sporiteľov z dlhopisových do akciových fondov. Mnoho ľudí má totiž vzhľadom na svoj vek nastavené svoje dôchodkové sporenie príliš konzervatívne. Aj ľudia, ktorým do odchodu do peniaze zostáva viac ako 20 rokov, si často sporia na svoju penziu v dlhopisových garantovaných fondoch. Tie dosahujú zo všetkých najnižšie výnosy.
Väčšina sporiteľov sa dostala do garantovaných fondov v roku 2013, keď vláda Roberta Fica rozhodla o presune sporiteľov z akciových do dlhopisových fondoch. Chcela ich takto ochrániť pred budúcimi prepadmi na akciových trhoch. V skutočnosti títo sporitelia prišli o možnosť zarobiť na prudkom raste akcií, ku ktorému prišlo v nasledujúcich rokoch. V akciových a indexových fondoch zostalo len minimum sporiteľov. Kto sa chcel vyhnúť presunu do dlhopisového fondu, musel to svojej dôchodkovej spoločnosti oznámiť. A to urobil len málokto.
Ak niekto nechce zostať v dlhopisovom fonde, môže kedykoľvek svoje úspory presunúť do iného fondu. Takýto presun je v rámci dôchodkovej spoločnosti bezplatný a ak má klient elektronický prístup k svojmu dôchodkovému účtu, môže to urobiť aj cez internet. „Naša spoločnosť eviduje každý mesiac nižší počet klientov starobného dôchodkového sporenia, ktorí si sporia čisto v dlhopisovom garantovanom fonde, a to najmä vďaka intenzívnej vzdelávacej aktivite a pravidelnej komunikácii na klientov,“ vraví hovorkyňa NN DSS Daniela Tomášková.
Vysoké rozdiely v zhodnotení
Noví klienti, ktorí vstupujú do druhého piliera, si väčšinou volia akciové alebo indexové fondy. Postupne tak rastie počet ľudí, ktorí majú svoje dôchodkové úspory v negarantovaných fondoch. Napriek tomu stále dominujú garantované dlhopisové fondy. Svedčí o tom aj rozdelenie majetku medzi jednotlivé fondy. Kým v garantovaných je v súčasnosti 6,862 miliardy eur, v negarantovaných hodnota majetku dosahuje 4,794 miliardy eur.
Ľudia, ktorí si sporia v dlhopisovom fonde, hoci im ešte do odchodu do dôchodku zostávajú desiatky rokov, to môžu výrazne pocítiť na svojom budúcom dôchodku. Kým priemerné ročné zhodnotenie dlhopisových fondov od vzniku dosahuje 1,2 až 1,8 percenta, pri indexových fondoch je priemerné zhodnotenie na úrovni 7,5 až 9,8 percenta.
Ak by niekomu chodilo počas 40 rokov na jeho osobný dôchodkový účet v druhom pilieri každý mesiac 50 eur, v prípade, že by ročný výnos fondu dosahoval 1,8 percenta, mal by pred odchodom na penziu na svojom účte 35 163 eur. V prípade, že by priemerný ročný výnos tohto fondu bol 7,5 percenta, hodnota jeho majetku by po 40 rokoch dosahovala 152 136 eur. A v prípade ročného výnosu 9,8 percenta, by sa nasporená suma vyšplhala na 300-tisíc eur. Človek, ktorý si sporí vo výnosnejšom fonde, tak môže mať aj niekoľkonásobne vyšší dôchodok z druhého piliera ako v prípade horšie zarábajúceho fondu.
Dôchodkový fond možno jednoducho zmeniť
Kto má vzhľadom na svoj vek nesprávne nastavený druhý pilier, by mal dôchodkový fond zmeniť čím skôr. Súčasná situácia, keď akcie spadli zo svojich rekordných úrovní, ktoré dosahovali na konci minulého roku, takýmto prestupom praje. Ak niekto v súčasnosti zmení fond, získa za svoje peniaze viac dôchodkových jednotiek, ako keby prestup zrealizoval, keď boli akcie drahšie. Môže tak aspoň sčasti kompenzovať straty, ktoré utrpel v dôsledku toho, že si doteraz sporil v nesprávnom fonde.
Oslovení dôchodkoví správcovia tvrdia, že ľudia, ktorí majú peniaze v garantovaných fondoch, terajšiu situáciu nevyužívajú a nehrnú sa vo veľkom do akcií. „Na poli prestupov momentálne nezaznamenávame žiadne špecifické pohyby jedným alebo druhým smerom,“ tvrdí generálny riaditeľ Allianz Slovenskej DSS Miroslav Kotov.
Riaditeľ Uniqa pre penzijné a investičné riešenia klientov Pavel Vaněk vraví, že všeobecne možno povedať, že naozaj dochádza k presúvaniu peňazí z garantovaného dlhopisového a čiastočne aj z negarantovaného akciového do indexového fondu, alebo si ľudia volia kombináciu dlhopisového a indexového fondu. „V tomto období nevieme s určitosťou povedať, či je dôvodom to, že sa nášmu indexovému fondu mimoriadne darilo alebo je to tým, že sa ľudia chystajú na legislatívnu zmenu. Keďže podľa našich analýz k prevodom dochádzalo už vo februári 2022, predpokladáme, že dôvodom nebude ani tak plánovaná legislatívna zmena ako fakt, že ľudia budú chcieť svoje peniaze viac zhodnotiť – teda zarobiť,“ dodal P. Vaněk.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: