Slovenský pracovný trh nebude v najbližších rokoch najviac ohrozovať masový odchod starších zamestnancov do penzie, ale nedostatok mladých ľudí, ktorí by ich nahradili. Tento vývoj môže byť problémom aj pre dôchodkový systém, keďže na rastúci počet penzistov bude pracovať menej ľudí.
Slovensko má dnes v porovnaní s Európskou úniou stále relatívne nízky podiel starších zamestnancov. Ľudia vo veku nad 55 rokov tvoria 19,5 percenta celkovej zamestnanosti. V priemere Európskej únie je to 22,9 percenta. Hlavná vlna odchodov do dôchodku má podľa UniCredit Bank prísť až po roku 2040, keď do dôchodkového veku vstúpia silné populačné ročníky takzvaných Husákových detí.
To však neznamená, že Slovensko má čas. Problém sa ukazuje už teraz na druhej strane trhu práce. „Problém domáceho trhu práce u nás neleží ani tak v blížiacich sa odchodoch do dôchodku, ako skôr na druhej strane rovnice – v nepostačujúcej náhrade zo strany populačných ročníkov vstupujúcich na trh práce,“ vraví analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Do dôchodku odchádza viac ľudí, než koľko začína pracovať
Miera náhrady na trhu práce patrí na Slovensku podľa údajov Eurostatu medzi najnižšie v Európskej únii. Mladé ročníky vo veku 20 až 24 rokov, ktoré prichádzajú na pracovný trh, sú takmer o štvrtinu menej početné ako ročníky vo veku 60 až 64 rokov, ktoré z trhu práce odchádzajú. Tento nepomer ešte zhoršuje odchod mladých do zahraničia. Mimo Slovenska študuje približne každý piaty slovenský vysokoškolák a odhadom okolo 60 percent z nich zostáva v zahraničí aj po skončení štúdia.
Pre dôchodkový systém je to nepriaznivá správa. Ak bude menej pracujúcich, bude menej ľudí platiť odvody, z ktorých sa financujú súčasné dôchodky. Zároveň bude rásť počet ľudí vo vyššom veku, ktorí budú z dôchodkového systému čerpať dávky. Výsledkom môže byť väčší tlak na verejné financie, na výšku odvodov, vek odchodu do dôchodku alebo na samotnú úroveň penzií.
„V nasledujúcom desaťročí tak slovenský trh práce pravdepodobne nebude čeliť primárne šoku zo strany odchodov do dôchodku, ale skôr postupnému a pretrvávajúcemu tlaku z nedostatku pracovnej sily,“ upozorňuje analytik UniCredit Bank.
Problém s opatrovateľmi
Výrazný problém sa črtá aj v oblasti starostlivosti o starších ľudí. V segmente osobnej starostlivosti je na Slovensku až 38 percent zamestnancov starších ako 55 rokov. Ide o tretí najvyšší podiel v Európskej únii. Slovensko tak môže už v najbližšom desaťročí čeliť nedostatku opatrovateľov a opatrovateliek. Tento problém môže byť o to vážnejší, že dopyt po starostlivosti bude so starnutím populácie rásť.
Podľa Ľ. Koršňáka bude preto dôležité zvýšiť ekonomickú aktivitu dostupných pracovníkov vrátane starších ľudí, podporiť návrat pracovnej migrácie zo zahraničia a vytvárať lepšie podmienky pre mladých. Slovensko bude potrebovať aj vyššiu produktivitu práce, automatizáciu a technologický pokrok.
„Bez týchto opatrení môže demografický vývoj postupne predstavovať významnú brzdu potenciálneho rastu slovenskej ekonomiky,“ dodal Ľ. Koršňák.
Prečo predstavuje nedostatok mladých ľudí problém pre dôchodky
Prvý dôchodkový pilier je priebežný systém. Znamená to, že odvody, ktoré dnes platia zamestnanci, živnostníci a zamestnávatelia, sa neukladajú na osobné účty sporiteľov. Peniaze prichádzajú do Sociálnej poisťovne a z nich sa obratom vyplácajú dôchodky súčasným penzistom.
Takýto systém je preto veľmi citlivý na to, koľko ľudí pracuje a platí odvody. Keď je pracujúcich veľa a dôchodcov menej, systém bez problémov funguje. Ak však počet pracujúcich klesá a počet penzistov rastie, na vyplácanie dôchodkov prichádza menej peňazí, hoci výdavky štátu na penzie sa zvyšujú.
Štát potom musí hľadať riešenia, napríklad cez vyššie odvody, neskorší odchod do dôchodku, nižší rast penzií alebo vyššie dotácie zo štátneho rozpočtu. Už dnes pritom odvody pracujúcich na výplatu dôchodkov nestačia a štát musí posielať Sociálnej poisťovni dotáciu zo štátneho rozpočtu.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: