Štát v tomto roku vyrazil do boja proti falošným živnostníkom. Sprísnila sa definícia závislej práce a štátni inšpektori začali vo veľkom kontrolovať, či ľudia, ktorí pracujú pre firmu na živnosť, by nemali byť zamestnancami. Mnohých ľudí by od práce na živnosť mohli odradiť aj zvýšené minimálne odvody.
V porovnaní s minulým rokom musia živnostníci, ktorí platia minimálne odvody, posielať na zdravotné a sociálne poistenie o 80,76 eura viac. Portál Finsider prepočítal, koľko peňazí dostanú zamestnanci v čistom a aká bude ich čistá mzda za predpokladu, že by pre svojho doterajšieho zamestnávateľa pracovali na živnosť a fakturovali by mu celkovú cenu práce.
Zamestnancom musí zamestnávateľ strhnúť zo mzdy odvody vo výške 14,4 percenta. Zo zvyšnej sumy odpočíta nezdaniteľnú časť základu dane a strhne im daň 19 až 35 percent v závislosti od výšky daňového základu. Po odpočítaní odvodov a dane zo mzdy dostaneme čistú mzdu.
Okrem toho musí zamestnávateľ platiť aj ďalšie odvody nad rámec hrubej mzdy. Celkovo takto pošle na zdravotné a sociálne poistenie 36,2 percenta hrubej mzdy. Napríklad ak zamestnanec pracuje za tisíc eur mesačne, na účet mu príde 787,83 eura. Svojho zamestnávateľa však stojí 1 362 eur.
Ak niekto prejde na živnosť, profituje z toho, že neplatí dane a odvody z celého svojho zárobku, ale z príjmu si môže odpočítať paušálne výdavky vo výške 60 percent z príjmov. Maximálna výška paušálnych výdavkov môže dosiahnuť 20-tisíc eur za rok. Živnostník, ktorý využíva paušálne výdavky, nepotrebuje viesť účtovníctvo, stačí, ak si bude v tabuľke evidovať svoje príjmy.
Živnostníci majú výhodu aj pri platení odvodov. Tie sa im nepočítajú z celého zisku, ale ten sa najprv vydelí koeficientom 1,486. To znamená, že ich vymeriavací základ pre platenie odvodov dosahuje asi dve tretiny ich zisku. Zamestnanci naproti tomu platia dane aj odvody z celého zárobku. A v prípade hrubého ročného zárobku do 100-tisíc eur platia živnostníci len 15 % daň. Zamestnanci platia minimálne 19 %.
Aj keď živnostníkom zostane v čistom viac peňazí, musia počítať s tým, že sa to odrazí na ich dôchodku a dávkach, ktoré môžu dostať zo Sociálnej poisťovne. Kým zamestnancom sa dávky či dôchodok počítajú z ich hrubej mzdy, v prípade živnostníkov to je z ich vymeriavacieho základu pre platenie odvodov. Ten je zvyčajne výrazne nižší ako hrubá mzda zamestnancov.
Príklad 1: Hrubá mzda 1 000 eur mesačne
Ak zamestnanec pracuje za tisíc eur mesačne, jeho čistá mzda dosahuje 787,83 eura.
V prípade, že by pracoval na živnosť a zamestnávateľ by mu začal vyplácať celkovú cenu práce, teda 1 362 eur mesačne, v roku 2026 by platil minimálne odvody na úrovni 425,03 eura. Pri takomto príjme by nemusel zaplatiť žiadnu daň z príjmov. Jeho čistý mesačný zárobok by preto dosiahol 936,97 eura. V porovnaní s tým, keď pracoval ako zamestnanec, by si tak polepšil o 149,14 eura mesačne.
Takýto falošný živnostník musí počítať aj s tým, že jeho dôchodok či dávky budú nižšie, ako keby bol zamestnancom. V prípade, že by bol zamestnancom, dávky ako aj dôchodok by sa počítali zo sumy 1 000 eur. Ako živnostníkovi sa mu budú počítať z čiastky 914,40 eura. Ak bude napríklad chorý 30 dní, ako zamestnanec dostane dávku vo výške 512,90 eura. Ako živnostník bude mať nárok na 469 eur.
Príklad 2: Hrubá mzda 1 500 eur mesačne
V prípade hrubej mzdy vo výške 1 500 eur dostáva zamestnanec v čistom 1 134,51 eura.
Ak bude pracovať pre svojho zamestnávateľa na živnosť, ktorý mu vyplatí celkovú cenu práce, bude mesačne fakturovať 2 043 eur. Pri takomto príjme a pri využití paušálnych výdavkov bude stále platiť minimálne odvody vo výške 425,03 eura mesačne. Po uplatnení paušálnych výdavkov a nezdaniteľnej časti základu dane bude jeho daň nulová. To znamená, že jeho mesačný čistý príjem dosiahne 1 617,97 eura. V porovnaní so zamestnancom tak bude mať v čistom každý mesiac o 483,46 eura viac.
V tomto prípade sa už výraznejšie zväčšuje rozdiel v dávkach a dôchodku medzi zamestnancom a živnostníkom. Kým zamestnancovi sa budú počítať dávky a dôchodok z hrubej mzdy 1 500 eur, živnostníkovi z minimálneho vymeriavacieho základu 914,40 eura. V prípade 30-dňovej práceneschopnosti to znamená, že ako zamestnanec by dostal nemocenskú dávku vo výške 769,40 eura. Ako živnostník by mal nárok len na 469 eur.
Príklad 3: Hrubá mzda 2 000 eur mesačne
Zamestnanec, ktorý má hrubú mzdu vo výške 2 000 eur, dostáva v roku 2026 čistú mzdu na úrovni 1 481,19 eura.
Ak by tento zamestnanec začal pracovať na živnosť a dostával by celkovú cenu práce, každý mesiac by fakturoval 2 724 eur. Pri takomto príjme by stále platil minimálne odvody vo výške 425,03 eura mesačne. Po podaní daňového priznania by zaplatil ročnú daň z príjmu 301,21 eura, čo vychádza na 25,10 eura mesačne. To znamená, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok bude 2 273,87 eura. V porovnaní so zamestnancom to bude nárast o 792,68 eura.
Pri takomto príjme sa znovu zvyšuje rozdiel v dávkach a dôchodku medzi zamestnancom a živnostníkom, keďže ako živnostník bude tento človek platiť stále minimálne odvody. V prípade, že by bol zamestnancom, tak počas 30-dňovej práceneschopnosti by mal nárok na nemocenskú dávku vo výške 1 025,80 eura. Ako živnostník dostane 469 eur.
Príklad 4: Hrubá mzda 2 500 eur mesačne
Ak zamestnanec zarába v hrubom 2 500 eur, v čistom dostane na účet 1 827,87 eura.
Ak by začal pracovať na živnosť a dostával by celkovú cenu práce, jeho hrubý mesačný príjem by bol 3 405 eur. V prípade takéhoto príjmu by už neplatil minimálne odvody, ale jeho vymeriavací základ pre zdravotné i sociálne poistenie by dosiahol 1 169,80 eura. Na odvodoch by tak mesačne platil 574,93 eura. Po podaní daňového priznania by zaplatil ročnú daň 1 199 eur, čo vychádza na 99,92 eura mesačne. Jeho čistý mesačný zárobok by preto priemerne dosiahol 2 730,15 eura. V porovnaní so zamestnancom to predstavuje nárast o 902,28 eura.
Tu sa naďalej zväčšuje rozdiel vo výške dávok a dôchodku medzi zamestnancom a živnostníkom, keďže ako živnostník bude platiť len mierne vyššie ako minimálne odvody. V prípade zamestnanca sa jeho dávky budú počítať z vymeriavacieho základu 2 500 eur, v prípade živnostníka len zo sumy 1 169,80 eura. Napríklad v prípade choroby dlhej 30 dní bude mať zamestnanec nárok na nemocenskú dávku vo výške 1 282,20 eura a živnostník dostane 600 eur.
Príklad 5: Hrubá mzda 3 000 eur mesačne
V prípade hrubej mzdy vo výške 3 000 eur zamestnanec v čistom dostane 2 156,94 eura.
Ak by začal pracovať na živnosť a dostával by od zamestnávateľa celkovú cenu práce, fakturoval by každý mesiac 4 086 eur. Pri takomto zárobku by jeho vymeriavací základ pre platenie odvodov dosiahol 1 628 eur. Mesačne by tak na odvodoch zaplatil 800,16 eura. Jeho ročná daň by dosiahla 2 019,50 eura, čo predstavuje priemerne 168,29 eura mesačne. Jeho priemerný čistý mesačný zárobok by preto dosiahol 3 117,55 eura. V porovnaní so zamestnancom to je o 960,61 eura viac.
Ako zamestnancovi by sa tomuto človeku rátali dávky aj dôchodok zo sumy 3 000 eur. V prípade živnosti to bude z čiastky 1 628 eur. Zamestnanec by tak pri 30-dňovej práceneschopnosti dostal nemocenskú dávku vo výške 1 538,70 eura. Živnostník by mal nárok na 835 eur.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
