Príspevok domácnostiam na zvýšenú splátku hypoték presunie štát na banky. Štát sa ide zbaviť záväzku, ktorý vyplynul z predvolebných sľubov strany Smer. Z verejných peňazí už kompenzácia vyšších cien hypoték nepôjde. Vyčleniť na ňu peniaze budú musieť banky zo svojich ziskov.
Poslanci včera schválili novelu zákona o úveroch a pôžičkách, do ktorej sa pozmeňujúcim návrhom dostalo aj to, že banky by mali platiť príspevok na zvýšenú splátku hypotéky. Pomoc by mala byť v platnosti ešte dva roky, konkrétne do 30. novembra 2027. Problém je, že pre banky, bude táto pomoc dobrovoľná. To znamená, že sa môžu rozhodnúť ju nevyplácať. No predkladatelia avizovali, že v prípade, ak dobrovoľná pomoc nebude dostatočne funkčná, je možné ju v budúcnosti zmeniť na povinnú.
Ani návrh rozpočtu už nepočíta s tým, že by štát hypotekárnu pomoc platiť aj budúci rok. Kým v tomto roku majú byť náklady na dotovanie hypoték na úrovni 37 miliónov eur, v budúcom roku by mali byť nulové.
Podiel bánk na konsolidácii
Ešte počas prípravy konsolidačného balíka pre rok 2026 minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vyjadril sklamanie z toho, že medzi konsolidačnými opatreniami nie je žiadne také, ktoré by bralo zo ziskov bankám. „Ja ako sociálny demokrat, ako ľavičiar, prirodzene tie konsolidačné opatrenia budem smerovať na tých, ktorým sa v krajine darí. Nie iba svojou šikovnosťou, ale tie banky zarábajú primárne na ľuďoch,“ povedal v lete Šutaj Eštok.
Podľa neho zisk bankového sektora dosiahne miliardu eur. Na ministerstve financií napokon aj pre rok 2026 pripravili zmeny, ktoré bankám opäť časť zisku odčerpajú. Ide o dve opatrenia.
Štát si vezme viac z platieb, ktoré banky získavajú od hazardných hráčov, a znášať by mali aj náklady spojené s bonifikáciou úverov. Spoločne by takto do rozpočtu mohlo v budúcom roku pritiecť niekoľko desiatok miliónov eur.
Zo zdanenia platieb hazardných hráčov by štát mohol získať podľa vlastných odhadov 12 miliónov eur a ďalšie desiatky miliónov úspory prinesie práve prenos kompenzácie zvýšenej splátky úverov na banky. Dokopy by mohlo ísť o sumu zhruba 50 miliónov eur.
Na bankový sektor sa táto koalícia zamerala predovšetkým v prvom konsolidačnom balíku. V rámci neho sa banky zaradili medzi tie firmy, ktoré musia platiť odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Ten banky platia od roku 2024. V roku 2023, keď banky ešte neboli súčasťou tohto odvodu, štát získal z neho necelých sto miliónov eur. V roku 2024 to bolo už vyše 561 miliónov eur, no ďalší výnos postupne klesá. Ministerstvo financií v tomto roku počíta so sumou necelých 479 miliónov eur a v budúcom roku to bude 431 miliónov eur. Pokles príjmov sa nezastaví ani v ďalších rokoch. V minulosti už existoval špecifický bankový odvod, ktorý zrušila vláda Igora Matoviča.
Pomoc so splátkami ako politická kampaň
V rámci konsolidačných opatrení chce koalícia posunúť na banky opatrenie, ktoré strana Smer – SD sľubovala v rámci predvolebnej kampane pred parlamentnými voľbami v roku 2023. Aktuálny premiér vtedy tvrdil, že veľkému množstvu domácností hrozí, že pre nárast splátky hypotéky stratia schopnosť splácať úver.
Táto obava sa napokon ukázala ako prehnaná. Štátna pomoc so splácaním úverov funguje približne rok a pol a údaje ukazujú, že väčšina ľudí o túto podporu nemá záujem. Príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie ku koncu júna tohto roku poberalo asi 38-tisíc ľudí a štát naň do júna 2025 spolu vynaložil približne 34,5 milióna eur.
Obe tieto čísla sú výrazne nižšie než odhady, ktoré vláda prezentovala pri zavádzaní dávky. Ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického v analýze vplyvov rátalo s tým, že iba v roku 2024 bude pomoc s vyššími splátkami hypoték stáť 64 miliónov eur. Do júna 2025 tak štát na týchto dávkach nevyplatil ani polovicu predpokladanej sumy.
Štát pritom počítal s omnoho vyššími číslami. Do konca tohto roku by malo mať nárok poberať pomoc so zvýšenými splátkami zhruba 200-tisíc domácností, do konca roku 2027 ich malo byť až 270-tisíc.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
