Rizikové stávky, firmy bez zisku či obchodovanie s požičanými peniazmi nie sú iba doménou drobných špekulantov. Podobne postupujú aj profesionálni správcovia veľkého majetku. Rozdiel je najmä v tom, ako okolie ich chyby hodnotí a čo sa stane po neúspechu, píše investičný manažér Ben Carlson.
Bohatý investor môže vlastniť podiely v spoločnostiach, o ktorých nikdy nepočul, prostredníctvom fondu súkromného kapitálu. Drobný investor sa k podobným firmám dostane cez tip na lacnú akciu. Spoločnosti bez zisku sa v prvom prípade označujú za rizikový kapitál, v druhom za špekuláciu podporovanú používateľmi sociálnych sietí.
Podobný rozdiel podľa Carlsona existuje pri investovaní na páku. Profesionála, ktorý požičiavanými peniazmi znásobí straty, môžu naďalej považovať za mimoriadny talent. Drobného investora s rovnakým výsledkom okolie skôr označí za hazardéra. Bohatí a dobre prepojení ľudia navyše ľahšie získajú ďalšiu príležitosť.
Carlson upozorňuje na prípad 24-ročného Leopolda Aschenbrennera. Jeho hedžový fond Situational Awareness sa podľa Bloombergu dostal na pokraj kolapsu. Už o týždeň však fond oslovovali investori zo Silicon Valley, ktorí mu chceli zveriť ďalšie peniaze. Fond nový kapitál zatiaľ neprijímal.
Aschenbrenner bol prijatý na prestížnu univerzitu už ako 15-ročný a neskôr sa stal najlepším absolventom ročníka. Carlson však varuje, že práve výnimočná inteligencia môže viesť k prílišnej sebadôvere a slabému riadeniu rizika.
Pripomína aj pád energetickej spoločnosti Enron. Jej bývalého šéfa Jeffreyho Skillinga považovalo okolie za mimoriadne inteligentného človeka. Jeho presvedčenie o vlastných schopnostiach však potláčalo kritické názory a zakrývalo nebezpečné slabiny firmy.
„Na trhoch je temperament dôležitejší než inteligencia,“ uzatvára Carlson. Pre investorov z toho vyplýva, že schopnosť kontrolovať emócie, obmedziť riziko a poučiť sa z chyby je dôležitejšia ako povesť génia.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
