Ak chcú ľudia rozumne sporiť a budovať majetok, musia sledovať viac než len čísla. Výskumy z oblasti behaviorálnej ekonómie ukazujú, že existuje desať psychologických omylov, ktoré často negatívne ovplyvňujú naše finančné rozhodnutia. Upozornila na to spoločnosť Swiss Life Select Slovensko.
Jednou z častých chýb je prílišné sebavedomie, kedy investori preceňujú svoje schopnosti a veria, že sú „múdrejší ako trh“. To podľa štúdií vedie k príliš častému obchodovaniu a teda k nižším výnosom. Opakom je inštinkt stáda, kedy ľudia investujú do určitých aktív len preto, že „to robia všetci“. Takéto správanie môže viesť k špekulatívnym bublinám, ako boli dotcom bublina na prelome tisícročí, kryptomenové ošiale či takzvané meme akcie.
Investorom škodí aj takzvaná pasca domáceho trhu, teda tendencia investovať prevažne tam, kde sa cítia „doma“, teda vo vlastnej krajine. Výskumy ukazujú, že preferovanie domáceho trhu obmedzuje diverzifikáciu a tým dlhodobo znižuje výnosy. Veľmi silným faktorom je tiež averzia voči strate. Teória perspektívy od Kahnemana a Tverského vysvetľuje, že bolesť zo straty peňazí je aspoň dvojnásobne silnejšia ako radosť zo zisku rovnakej sumy. Výsledkom je, že ľudia buď vôbec neinvestujú, držia stratové pozície príliš dlho, alebo predávajú výnosné akcie príliš skoro.
Finančné rozhodnutia ovplyvňuje aj spoliehanie sa na nedávnu minulosť, kedy ľudia prikladajú väčšiu váhu nedávnym udalostiam. Toto krátkodobé myslenie vedie investorov k preceňovaniu rizík a panickým výpredajom, ako napríklad počas finančnej krízy v roku 2008 alebo pandémie v roku 2020. S tým súvisí aj efekt ukotvenia, kedy sa ľudia pri rozhodovaní fixujú na predchádzajúce referenčné hodnoty, napríklad na pôvodnú nákupnú cenu akcie , hoci by sa mali riadiť aktuálnymi údajmi.
Problémom je podľa Swiss Life Select aj potvrdzujúce skreslenie, teda tendencia vyhľadávať informácie, ktoré potvrdzujú naše vlastné názory, zatiaľ čo protichodné fakty ignorujeme. Behaviorálny ekonóm Richard Thaler zase opísal takzvané mentálne účtovníctvo, kedy ľudia majú tendenciu zaobchádzať s peniazmi rôzne podľa ich pôvodu alebo účelu. Typickým príkladom je, že nečakaný daňový preplatok ľudia často považujú za „bonus“ a rýchlo ho minú, namiesto toho, aby splatili dlh.
Zoznam uzatvára prokrastinácia a prílišný optimizmus. Odkladanie finančných rozhodnutí , najmä dôchodkového sporenia, oberá ľudí o efekt zloženého úročenia, keďže nezačnú sporiť včas. Naopak, prílišný optimizmus síce môže byť motiváciou , ale často vedie k podceňovaniu rizík, ako je strata zamestnania alebo pokles trhu. Výsledkom je často dlhodobo nestabilné portfólio.
10 najväčších chýb pri investovaní
1. Prílišné sebavedomie (Overconfidence bias)
Táto chyba nastáva, keď sa investori považujú za múdrejších, než v skutočnosti sú. Mnohí preceňujú svoje schopnosti a veria, že vďaka svojmu „golden touch“ dokážu dosahovať nadpriemerné výnosy. Štúdie (Barber & Odean) však potvrdzujú, že nadmerné sebavedomie vedie k príliš častému obchodovaniu a vo výsledku k nižším výnosom.
2. Inštinkt stáda (social proof)
Predstavuje opak preceňovania vlastných schopností. Investor sa nespolieha na vlastné analýzy, ale nakupuje cenné papiere alebo aktíva len preto, že „to robia všetci“. Výskumy ukazujú, že toto správanie môže viesť k špekulatívnym bublinám, ako bola dotcom bublina, kryptomenové ošiale či tzv. meme akcie, alebo k panickým výpredajom.
3. Pasca domáceho trhu (home bias)
Ľudia majú prirodzenú tendenciu investovať tam, kde sa cítia „doma“, teda vo vlastnej krajine (napr. Švajčiari preferujú SMI, Nemci DAX). Ak však domáce akcie tvoria dominantnú časť portfólia (napríklad 90 %), investor podľa výskumov (French & Poterba) prichádza o príležitosti na globálnej úrovni, obmedzuje diverzifikáciu a dlhodobo si znižuje výnosy.
4. Averzia voči strate (loss aversion)
Veľa ľudí sa snaží vyhnúť stratám za každú cenu, často aj na úkor vyšších výnosov. Teória perspektívy (prospect theory) od Kahnemana a Tverského vysvetľuje, že bolesť zo straty peňazí je asi dvojnásobne silnejšia ako radosť zo zisku rovnakej sumy. Tento strach spôsobuje, že ľudia buď vôbec neinvestujú, držia stratové pozície príliš dlho (aby si „nepriznali“ stratu), alebo príliš skoro predávajú výnosné akcie.
5. Spoliehanie sa na nedávnu minulosť (recency bias)
Ľudia majú tendenciu prikladať väčšiu váhu nedávnym udalostiam než tým, ktoré sa stali dávnejšie. Behaviorálna ekonómia ukazuje, že toto krátkodobé myslenie vedie investorov k preceňovaniu rizík a prehliadaniu príležitostí v dlhšom horizonte. Príkladom sú panické výpredaje počas krízy v roku 2008 alebo pandémie v roku 2020, hoci trhy sa po nich zotavili.
6. Ukotvenie (anchoring)
Ľudia sa pri rozhodovaní fixujú na predchádzajúce referenčné hodnoty, čiže „kotvy“, ktoré môžu skresľovať úsudok. Pri investovaní sa to prejavuje fixáciou na pôvodnú nákupnú cenu. Ak akcia klesne z 200 € na 150 €, investor ju môže vnímať ako „lacnú“ a dokupovať, hoci sa firme mohlo pohoršiť. Naopak, ak stúpne na 220 €, váha s nákupom, lebo pôvodná cena 200 € sa mu stále javí ako „spravodlivá“.
7. Potvrdzujúce argumenty (confirmation bias)
Je to tendencia vyhľadávať informácie, ktoré potvrdzujú naše vlastné názory a rozhodnutia, pričom protichodné fakty ignorujeme. Investori tak často čítajú len správy, ktoré podporujú ich presvedčenie, a prehliadajú varovné signály. Výskumy potvrdzujú, že to vedie k nesprávnym odhadom a rizikovým investíciám.
8. Mentálne zásuvky na peniaze (mental accounting)
Ľudia majú tendenciu zaobchádzať s peniazmi rôzne podľa ich pôvodu alebo účelu a rozdeľujú ich do „mentálnych zásuviek“. Richard Thaler ukázal, že to vedie k iracionálnym rozhodnutiam. Napríklad nečakaný daňový preplatok ľudia často považujú za „bonus“ a rýchlo ho minú, namiesto splatenia dlhu.
9. Prokrastinácia (odkladanie)
Označuje tendenciu odkladať zložité alebo nepríjemné rozhodnutia, aj keď to má negatívne následky. Štúdie ukazujú, že prokrastinácia priamo súvisí so zlými návykmi v sporení. Najviac to ovplyvňuje dôchodkové sporenie – ľudia síce vedia, že by mali začať, no uzatvorenie zmlúv odkladajú a prichádzajú tak o cenný efekt zloženého úročenia.
10. Prílišný optimizmus (optimism bias)
Hoci optimizmus môže byť dobrou motiváciou, jeho prílišná miera skresľuje vnímanie rizika. Tali Sharot preukázala, že ľudia často podceňujú riziká, ako je strata zamestnania, choroba či pokles trhu. V dôsledku toho si odkladajú málo peňazí alebo ignorujú možné straty, čo vedie k nestabilnému portfóliu.
Zdroj: Swiss Life Select Slovensko
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
